pojednávať lúpež, ktorá skončila smrťou prepadnutej obete. Pre tento skutok sa pred senátom Krajského súdu v Košiciach zodpovedala trojica mladých mužov, bývalých obyvateľov Vodárenskej ulice. Súčasným domovom 29-ročného Dušana J. a o štyri roky mladšieho Júliusa H. je Ústav na výkon väzby v Košiciach, zatiaľčo ich 19-ročný parťák František je stíhaný na slobode.
Všetci traja čelia obžalobe prokurátora pre trestný čin lúpeže s následkom smrti. Došlo k nemu 16. septembra 2002 okolo 20.30 hod. pred blokom č. 4 na Vodárenskej ulici v Košiciach. Motívom brutálneho činu boli peniaze. Po spoločnom popíjaní a zistení, že si nemajú za čo kúpiť alkohol, skrsol v hlave Dušana nápad, s ktorým všetci súhlasili. Dohodli sa, že prepadnú prvého človeka, ktorý im príde do cesty.
Keď sa z tmy vynoril muž a videli ho kráčať po chodníku, všetci sa za ním rozbehli. Dolapili ho na Hlinkovej ulici medzi blokom a základnou školou. Dušan s Julom ho zrazili na zem, odtiahli ho k múru bloku a tam do neho obidvaja kopali a šliapali po ňom. Surovému besneniu tých dvoch sa ako nezainteresovaný divák prizeral František. Keď sa napadnutý muž prestal brániť a zostal nehybne ležať, Dušan ho "prešacoval" a našiel peňaženku. Bolo v nej 260 korún, o ktoré sa s Julom podelili.
Obeťou obžalovaných sa stal Štefan M., ktorý bol v kritický deň prepustený z výkonu trestu v Šaci. O strechu nad hlavou požiadal kamaráta a tiež menovca Štefana, ktorý býval na Vodárenskej ulici. Zvítanie so slobodou chcel poriadne osláviť, ale keď sa vybral do krčmy kúpiť ďalšiu flašu alkoholu, obžalovaní mládenci ho prepadli. Spôsobili mu zlomeninu sánky, ťažký opuch mozgu, rozsiahle poranenia hrudníka, natrhnutie pľúc a krvácanie do hrudnej a pohrudnicovej dutiny. V dôsledku šoku po úraze a krvácaní krátko po zranení zomrel.
Dušan pred vyšetrovateľom spáchanie uvedeného skutku poprel. Tvrdil, že pravdou je len to, že so spoluobvinenými v kritický večer pil. "Nechcel som už s nimi ďalej piť a kvôli tomu ma František aj udrel... Potom som šiel domov a ľahol som si spať," bránil sa obvinený. Z klamstva ho však usvedčuje Julo, ktorý uviedol, že keď videli, ako nejaký muž prechádza cez cestu, Dušan ho dobehol, chytil za vetrovku a ťahal k bloku. "Najprv ho bil päsťami do tváre, potom ho nadvihol a pustil na zem, kde ten chlap zostal ležať. Ja som prišiel k nim a tiež som ho niekoľkokrát udrel do hlavy a šliapol som pritom do krvi, ktorá bola na zemi... Dušan mu prehľadal vetrovku a potom odišiel k obchodu s potravinami. Mňa zobral a odviedol domov brat Fero," opísal priebeh lúpežného prepadnutia Július. "Nevedel som, že ho dobijú na smrť. Chcel som mu len zobrať peniaze," vypovedal pred vyšetrovateľom František a dodal, že o tom, čo sa stalo, porozprával mame a Róbertovi Š.
Vypočúvanie obžalovaných pred súdom bolo veľmi komplikované. A nespôsobili to len ich intelektové schopnosti, ktoré sa podľa znalkyne z odvetvia psychológie pohybujú v pásme ľahkej debility. Mentálne retardovaný Dušan hovoril len po rómsky, preto mu súd zabezpečil tlmočníčku, prostredníctvom ktorej komunikoval vo svojej materinskej reči.
"Som nevinný. To len bratia H. (spoluobžalovaní) na mňa tvrdia, že som to urobil," presviedčal senát Dušan. Jeho kumpán František tvrdil, že sa bitky nezúčastnil, iba tam stál, pozeral a snažil sa odtiahnuť preč brata Júliusa… Práve výsluch posledne menovaného bol veľmi problematický. Július je totiž od detstva hluchonemý. Nevzdelával sa a so svojím okolím komunikuje neštandardnými posunkami. To bol dôvod, prečo to, čo rukami aj celým telom ukazoval, tlmočila senátu najprv Julova matka. Tieto jeho "vyjadrenia" a ich následný preklad matky obžalovaného, sledovala a "odobrovala" súdna znalkyňa na posunkovú reč. Napriek tomu, že Július odmietol vypovedať a predsedajúci jeho výpoveď z prípravného konamnia iba prečítal, vyjadroval sa k výpovediam spoluobžalovaných a odpovedal na otázky, čo bola hotová tortúra. "Dušan nehovorí pravdu, bol tam a zbil toho gadža..." uviedol Július.
Okrem obžalovaných súd vypočul aj znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie. Z ich záverov vyplynulo, že obžalovaní nie sú duševne chorí a i napriek ich ľahkej mentálnej retardácii, zníženým ovládacím a rozpoznávacím schopnostiam chápu zmysle trestného konania a jeho nebezpečenstvo pre spoločnoť. Znalci u všetkých zistili nedostatčne rozvinuté vyššie city, sklony k agresívnemu správaniu a sklony klamať a skresľovať prežité udalosti.
Na záver pojednávania požiadali Dušan a Július o prepustenie z väzby na slobodu. Senát ich žiadosti zamietol, v dôsledku čoho obidvaja zahlásili sťažnosť proti jeho uzneseniu. To znamená, že spis poputuje na Najvyšší súd SR, ktorý o sťažnostiach rozhodne. Pojednávanie bolo odročené na začiatok apríla.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
