kameň. Spolu s vládnym splnomocnencom Viktorom Nižňanským sa pod ňu podpísal aj štátny tajomník Ministerstva vnútra SR Martin Pado (na snímke).

Mnohí občania sú z výsledkov reformy zatiaľ sklamaní. Ako ďaleko je realita od pôvodných plánov?

- Úprimne poviem, že nie veľmi ďaleko. Tak ako všetko, aj súčasná reforma má niekoľko vecí, ktoré treba ešte doladiť, či kozmeticky upraviť. Ľudia však viac vnímajú maličkosti ako podstatu veci. Tá bola v tom, že bolo treba zmeniť systém v štátnej správe, odbúrať integrované úrady štátnej správy, komplikovaný systém riadenia a financovania.

Od nového roku sa zmenilo riadenie integrovaných úrady štátnej správy. Doteraz všetky ich činnosti metodicky usmerňovali príslušné rezorty, ktoré tam mali fakticky svojich ľudí, no v skutočnosti to neboli ich ľudia. Ak chcel niekto niečo zmeniť na konkrétnom úrade, podmieňovalo to súhlas konkrétneho rezortu a trvalo to veľmi dlho, ba často sa zmenu vôbec nepodarilo dosiahnuť. Potom aj výkon štátnej správy nezodpovedal predstavám ministerstiev. Kompetencie často boli, no nemal ich kto vykonávať.

Zmeny však na začiatku roku priniesli veľký chaos a mnoho nefunkčných úradov. Prekvapujúce ale bolo, že ľudia si na neporiadok a isté prechodné obdobie už zvykli. Majú jednoducho očakávať, že štát nedokáže dobre fungovať?

- Na to by si určite zvykať nemali. Nedostatky boli spôsobené časovým sklzom v procese realizácie reformy. Spôsobili ho diskusie medzi stranami vládnej koalície. Došlo k problémom pri schvaľovaní reformy v koaličnej rade, kým sa reforma schválila v konečnej podobe. Namiesto toho, aby boli zákony schválené s časovým predstihom, došlo k zdržaniu, v parlamente sa schvaľovali v novembri a hrozilo, že ich prezident vráti. Z toho nám stavali vlasy dupkom.

Okrem toho sme mali problémy, aby sme úrady, ktoré sa rušili, udržali vôbec funkčné. Aby ľudia, ktorí odchádzali, pracovali poriadne. Vedomí si toho, že je to napnuté na prasknutie, pripravovali sme na ministerstve vnútra kroky v predstihu tak, aby sme to na prelome rokov zvládli. Veľký vplyv na to malo aj rozhodnutie koaličnej rady o zmene výberu prednostov.

Bolo rozhodnutie o politických nomináciách bez konkurzov šťastné?

- Nebudem to hodnotiť. Pripravovali sme sa na to, že sa to môže stať. Na jednej strane je odpor voči tomu, že sú to politickí nominanti. Treba zdôrazniť zodpovednosť politika, ktorý sedí na kresle ministra. Musí na seba prevziať politickú zodpovednosť, že človek, ktorý na to nemá, tam nebude. Aj keby ho navrhol neviem kto. V prípade ministerstva vnútra sme si jasne stanovili kritériá prednostovia obvodných úradov musia mať skúsenosti s prácou v štátnej správe a vysokoškolské vzdelanie. Ak ich niekto nespĺňal, tak sa na post nemohol dostať. Netvrdím, že spomínané kritériá umožnili vždy vybrať toho najlepšieho z najlepších.

Majú ministri dosť zodpovednosti na to, aby uprednostnili záujmy ministerstva pred záujmami politickej strany, ktorú zastupujú?

- Jedna vec je politický záujem, druhá vec, aby úrady fungovali. Dá sa to jednoducho vyhodnotiť. Ku koncu minulého roka to dokonca vyzeralo tak, že dvoch prednostov budeme musieť odvolať. Zostali tam len preto, že úrady o dva mesiace končili.

Myslíte, že minister vyhodí neschopného prednostu, ktorý bude z rovnakej strany?

- Ak je zodpovedný a nechce, aby niekto kritizoval jeho stranu za neschopnosť, tak áno. Verím, že sa politici nedajú opíjať rožkom len kvôli tomu, že pôjde o nominantov z vlastných strán.

Situácia na viacerých úradoch bola obrovským fiaskom, do polovice januára chýbali prednostovia, úrady nefungovali. Prečo?

- Pokiaľ ide o nevymenovaných prednostov obvodných úradov životného prostredia, pozemkových a lesných úradov, ministerstvá mali predložiť kandidátov do 11. decembra, aby ich vláda stihla vymenovať, no napriek tomu sa to nestalo. Upozorňovali sme, že úrady nemôžu začať reálne fungovať, ministerstvá tvrdili, že strašíme a že úrad nestojí na prednostovi. Od 1. januára však nemohol byť nikto poverený vedením úradu, nemal kto otvárať poštu a podobne. Najhoršie bolo, ak termín konania na úrade uplynul v čase, keď tam nebol nikto kompetentný. Za to musia niesť zodpovednosť konkrétni ľudia na konkrétnych ministerstvách. Bude to ale len vtedy, ak sa nájdu občania, ktorí sa nemohli dovolať svojich práv, lebo príslušný rezort zanedbal svoju povinnosť. Ľudia sa možno budú súdiť.

Prečo ministerstvá nepripravili informačnú kampaň, ktorá by poskytla občanom dosť informácií o tom, aké zmeny sa pripravujú? Chýbali dokonca aj informácie na webových stránkach ministerstiev.

- Že informácie neboli na oficiálnej stránke ministerstva vnútra, je pravda. No dali sa nájsť na stránke sekcie verejnej správy. Pokiaľ ide o kritiku na informačnú kampaň, uvažovali sme, že zverejníme informácie o všetkých sídlach nových úradov vo forme časopisu. Ten by potom dostala každá domácnosť. Stálo by to asi 20 miliónov korún a toľko peňazí sme nemali. Pokiaľ ide o kampaň, v tlači sa sídla úradov objavili niekoľkokrát. Preto som presvedčený, že informácie sa k občanom dostali. Smerom z ministerstva vnútra sme informovali o všetkých úradoch. Pýtam sa ale, kde bola kampaň ostatných ministerstiev? Neurobili v podstate nič.

Okrem toho ale treba pripomenúť ešte jednu vážnu vec, o ktorej sa nehovorí. Prednostovia krajských úradov v súčinnosti s okresnými prednostami a samosprávou mali ešte v novembri úlohu zabezpečiť informovanosť obyvateľov vyvesením zoznamov nových úradov na vývesných tabuliach obcí. Jednoznačne zlyhali viacerí prednostovia okresných úradov, najmä tí, ktorí odchádzali. Konkrétne napríklad v okrese Michalovce informácie z okresného úradu na samosprávu nešli. Zlyhal bývalý prednosta okresného úradu Pallai, ktorý na to bol upozorňovaný niekoľkokrát, no neurobil to. V Prešovskom kraji to bolo lepšie. Problémom bola aj komunikácia so starostami, ktorým prednostovia nemohli dávať úlohy. Takže kritiku beriem, ale odtiaľ, potiaľ. Urobilo sa z toho oveľa väčšie čudo, ako to naozaj bolo. A som presvedčený, že ak na ulici oslovím sto ľudí s otázkou k reforme, sto ľudí mi povie, že o tom nemá ani šajnu. Bez ohľadu na kampaň.

Ak by ste sa mali oznámkovať za reformu, čo by ste si dali?

- Ak by som oznámkoval ministerstvo vnútra, dal by som za prípravu a realizáciu dvojku. Na jednotku to nebolo, no nemyslím si, že by sme si zaslúžili trojku.

Vráťme sa ešte k medializovej kauze služobnej cesty okresných a krajských prednostov, ktorí mali v závere roka cestovať do Portugalska. Cestu, ktorú ste vy schválili, neskôr minister zrušil.

- Ako štátny tajomník som mal právomoc služobnú cestu podpísať, rovnako ako minister mal právo ju zrušiť.

Nebolo chybou ju podpísať?

- Požiadavka prišla od krajských a okresných prednostov.

Agentúra Aviga, ktorá cestu organizovala, ale žiadala stopercentný storno poplatok. Hrozilo, že štát bude musieť zaplatiť poldruha milióna za cestu, ktorá sa neuskutočnila. Kto a koľko za to nakoniec zaplatil?

- Na to vám neviem odpovedať, mali by to vedieť krajskí prednostovia, ktorí o cestu žiadali. Je to ich starosť, oni to platili. My sme si za jedného človeka, ktorý mal ísť z ministerstva, uplatnili storno a peniaze nám vrátili. Pokiaľ ide o ostatných prednostov, ministerstvo dávalo len súhlas. Na krajských úradoch teda musia vedieť, ako to nakoniec dopadlo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári