Podľa obžaloby prokurátora sa tí traja mali dopustiť trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa paragrafu 148a ods. 1, ods. 4, Trestného zákona a posledný z nich aj trestného činu sprenevery. A to tým, že si neoprávnene uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty s úmyslom zadovážiť sebe neoprávnený prospech.
Konaniu trojice Košičanov údajne predchádzala vzájomná dohoda a rozdelenie úloh, v zmysle ktorých vyhotovili fiktívne doklady a realizovali fiktívny obchod s elektronikou. Na základe 33 sfalšovaných faktúr a k nim vyhotovených pokladničných dokladov, 37-ročný Dano Č., jeden z konateľov a spolumajiteľov spoločnosti D.T.C. , "zakúpil" od podnikateľa zo Sniny výpočtovú a kopírovaciu techniku. Tým istým spôsobom ju mal fiktívne odpredať 27-ročnému spoluobžalovanému Marošovi P., ktorý podnikal pod obchodným menom M.P.C. Ten v umelo vytvorenom reťazci fiktívneho obchodu, zdá sa, pokračoval. Podľa obžaloby, na základe fiktívnych dodacích listov, ju predal uvedenú elektroniku Janke P.
Ide o 38-ročnú majiteľku a konateľku eseročky Anja Trade, ktorá v kritickom čase sídlila v Gelnici a tamojšiemu daňovému úradu podala vo februári 2000 daňové priznanie za január 2000. Súčasne si na základe faktúr od dodávateľa Maroša P., uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH) vo výške 5 565 696 korún. Správca dane, Daňový úrad v Gelnici, však po vykonanej kontrole oprávnenosti uvedeného nároku na vrátenie odpočtu DPH, jeho vyplatenie nepriznal. Okrem toho, že eseročočke Anja Trade zvýšil daň na sumu 278 250 korún, pre podozrenie zo spáchania trestného činu podal na jej konateľku aj trestné oznámenie.
Z obžaloby prokurátora vplynulo, že Janka P. predložila "daňovákom" faktúry, ktorými dokladovala nadobudnutie tovaru. Vystavila ich firma Maroša P., ktorý podnikal na základe živnostenského listu vydaného Okresným úradom Košice II a bol mesačným platcom DPH od 1997. Daňové doklady vystavil Janke P. na základe 33 faktúr od firmy D.T.C., ktorej spoločníkom bol Dano Č. a uplatnil si odpočet dane na vstupe. Nasledovala daňová kontrola, pri ktorej správca dane zistil, že Maroš. P. nemal nárok na uplatnenie odpočtu DPH. Kontrolóri zistili, že firma D.T.C., ktorá vystavila faktúry, nebola v tom čase platcom DPH, resp., že sa ním stala až 1. apríla 2000. Na základe uvedených skutočností, Daňový úrad Košice II "vyrúbil" Marošovi P. dodatočnú daň z DPH vo výške 5 536 459 korún a súčasne mu zvýšil DPH o 2 768 230 korún.
Podobný osud stihol aj Dana Č. z eseročky D.T.C. , ktorý vystavil doklady pre odberateľa výpočtovej techniky Maroša P., v čase, keď tento daňový subjekt nebol platcom DPH, no napriek tomu si ju vo všetkých prípadoch uplatnil. Za túto činnosť mu Daňový úrad Košice II "predpísal" DPH za január 2000 vo výške 5 536 459 korún a uložil pokutu 553 646 korún.
Z obžaloby prokurátora vplynulo, že k sprostredkovaniu obchodu medzi eseročkou D.T.C. a Marošom P. vo výške cca 30 miliónov, malo dôjsť na základe kontraktu s M. S. Podľa dokladov mu za to Maroš P. údajne vyplatil 123 000 korún.
Obžalovaní sa k uvedeným skutočnostiam v prípravnom konaní nevyjadrili, všetci využili právo nevypovedať. Po vznesení obvinenia podali sťažnosť, v ktorej uviedli, že nešlo o fiktívny obchod, pretože výpočtovú techniku skutočne kúpili a aj za ňu zaplatili. Natíska sa však otázka, s čím vlastne obchodovali. Podnikateľ zo Sniny, od ktorého mal obžalovaný Dano Č. zakúpiť výpočtovú techniku, o tom nemá ani "paru". Nikoho z obžalovanýžch nepozná, v kritickom čase nebol platcom DPH, ba nemal ani počítač, na ktorom by mohol vyhotoviť faktúry. To, čo mal, bol živnostenský list na stavebné práce, demolácie, zemné práce, maľovanie, lakovanie, sprostredkovanie obhodu a služieb v rozsahu voľných živností. Ladislav Ch. v prípravnom konaní zdôraznil, že s firmou D.T.C. neuskutočnil žiadny obchod a obžalovanému Danovi Č. nedodal žiadnu výpočtovú techniku.
Obžalovaný Dano Č. čelí aj obžalobe pre spreneveru. Dopustil sa jej údajne tým, že ako konateľ spoločnosti D.T.C. v júni 2000 uzavrel lízingovú zmluvu so spoločnosťou B.O.F., a. s. VSL. Košice, ale záväzky ktoré z nej vyplývali, si nesplnil. Predmetom zmluvy bol prenájom farebnej laserovej tlačiarne QMS 6100 M v hodnote 498 810 korún s možnosťou následnej kúpy. O mesiac neskôr ju od dodávateľa TS Pro, s.r.o. Bratislava prevzal a zaviazal sa ju splácať v mesačných splátkach do 30. júna 2003. Po zaplatení vstupnej splátky a ďalších štyroch však platiť prestal, preto s ním spoločnosť B.O.F v decembri 2000 rozviazala zmluvu. Medzitým, v čase, keď mesačné splátky riadne uhrádzal, mu formou lízingu prenajali aj digitálnu laserovú tlačiareň Epson, 8200 duplex v hodnote 591 tisíc korún. Po uhradení dvoch splátok však obžalovaný platiť prestal a aj v tomto prípade museli odstúpiť od zmluvy.
Obžalovaný však tlačiarne lízingovej spoločnosti nevrátil. Bez vedomia prenajímateľa, na základe dohody o započítaní pohľadávok a záväzkov, ich odovzdal spoločnosti košickej filiálky Minolta Slovakia, pričom naviac dostal tlačiareň zn. SET CF 910. Uvedeným konaním mal spôsobiť spločnosti B.O.F., a. s. VSL Košice škodu 715 466 korún. Dano Č. sa v prípravnom konaní, ani na pojednávaní k uvedenému konaniu nevyjadril. Pojednávanie bolo odročené na začiatok marca.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
