Organizátori museli dokonca zabezpečiť veľkorozmerné plátno a prenášať dianie na javisku do kaviarne, ktorá rovnako ako hľadisko divadelnej sály v Máraiho štúdiu na Timonovej ulici praskala vo švíkoch. Takmer dve hodiny, priam s hereckým talentom vydržal rozprávať zážitky so svojich vskutku zaujímavých ciest.

Vujity Tvrtko napriek tomu, že je mladý, získal už niekoľko prestížnych cien. Medzi inými aj maďarskú obdobu Pullitzerovej ceny. Je špecialistom na nedostupné krajiny a krízové oblasti. Jeho knihy reportáží sú v Maďarsku načítanejšími. Doteraz sa ich predalo 400 000 kusov. Boli preložené do viacerých jazykov. Najnovšie aj do Slovenčiny zásluhou vydavateľstva Talentum. A kniha sa aj u nás veľmi dobre predáva. O záujme svedčí aj fakt, že na autogramiádu do kníhkupectva Marsab prišlo množstvo ľudí. "Očakával som, že príde asi tak, desať zvedavcov. Toto ma fakt dostalo," nadšene konštatoval Vujity. Autogramy musel veľkému množstvu záujemcov rozdávať aj po vystúpení. "Škoda, že ho netlmočili do slovenčiny. Našťastie sme čítali knihu a vieme, o čom približne hovoril," poznamenali dvaja návštevníci, ktorí však napriek tomu, že nič nerozumeli, vydržali takmer do konca.

"Moje príbehy sú o obyčajných ľuďoch a tí sú neopakovateľní. Ani jeden z mojich hrdinov preto nie je politik. Politike sa vyhýbam. Často mi samému dávajú moji ľudia motiváciu. Napríklad dvanásťročný chlapec, ktorého som spoznal ako slepého. A on sa podrobil operácii a s obrovským úsilím sa naučil cudzí jazyk a začal čítať knihy," prezrádza.

Absolvent fakulty žurnalistiky z amerického Miami má s obecenstvom výborný kontakt. "Je to ako pred kamerou. Mám v televízii TV2 vlastný program s názvom Pekelné príbehy, kde zvyknem svoje reportáže komentovať naživo. Ročne ich vyrobím asi tak osemdesiat. Nemám problém hovoriť pred ľuďmi. Študoval som v USA a pravidelne túto krajinu navštevujem, takže tam som sa tiež čosi priučil." Do Košíc priviezol dokument z cesty do "komunistického raja". V lete roku 2000 totiž bol na návšteve Kórejskej ľudovodemokratickej republiky. "Severná Kórea ma lákala aj preto, že bola najuzatvorenejšou krajinou na svete. Ľudia sú tu hodení do akéhosi feudálneho osudu a žijú si svojím všedným životom," hovorí.

Na otázku, kedy mal pri svojich cestách najväčší strach, mi Vujity Tvrtko povedal: "Stáva sa mi to často. Áno, bál som sa. A som natoľko silný, že to aj priznám. Ale najväčší? Počkajte, myslím, že v Černobyle. Pri návšteve mŕtveho mesta. Podarilo sa nám s kameramanom zablúdiť, odbočili sme z určenej trasy. Vybrali sme sa podľa údajov mapy a veľkosti zamorenia, vyzbrojení maskami. Mali sme na to presne vymedzený čas. Akosi sme sa pozabudli. Vošli sme do jedného z panelových domov. Na deviatom poschodí bol otvorený byt. Všetko sme našli tak, ako to nechali jeho majitelia pri úteku. Potom sme robili nejaké zábery na streche domu a odrazu nás vyrušilo pískanie dozimetra. Poriadne sme prekročili prípustnú radiáciu. Upaľovali sme rýchlo späť. Myslím si, že vtedy som sa naozaj bál. A strach bol o to horší, že som nevedel, odkiaľ nebezpečenstvo prichádza."

Málokto možno vie, že aj svoje maďarské knihy predstavuje práve tu na Slovensku, v Komárne. "Tam je obecenstvo, ktoré má o tieto veci záujem. A v pokračovaní mojej knihy, ktoré teraz práve píšem, sa venujem len Slovensku," dodáva Vujity Tvrtko.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári