Ontariu prof. Ľudmila Podracká, prednostka Kliniky detí a dorastu Lekárskej fakulty UPJŠ. Na tamojšom oddelení nefrológie pôsobila ako hosťujúci profesor, pričom získala štipendium od kanadskej vlády. Cieľom pobytu bolo nielen nadobudnutie nových informácií a kontaktov, ale i otvorenie vedeckej spolupráce medzi oboma pracoviskami.
"Bolo to veľmi prospešné pre prezentáciu našej kliniky v zahraničí a zo svojho pobytu v Kanade som si priniesla domov aj veľmi dôležité poznatky týkajúce sa modernej diagnostiky a liečby u detí s chorobami obličiek. Získala som veľa liečebných protokolov pre porovnanie liečebných postupov. Výsledkom môjho mesačného vedeckého a akademického pobytu bola aj spoločná publikácia s kanadskými kolegami do amerického časopisu. Dohodli sme sa tiež na pokračovaní spolupráce, podobná štúdia glomerulonefritíd, akú realizovali oni, sa uskutoční aj u nás," prezradila nám prof. Podracká.
Vo svojej prednáške, ktorá bola posledná na ontárijskej univerzite v minulom roku, porovnávala situáciu vo výskyte chronického zlyhania obličiek u detí v minulosti a teraz. Klinika detí a dorastu LF UPJŠ na Tr. SNP1 sa totiž roky zaoberá detskou nefrológiou - je to jediná detská klinika s nefrologickým zameraním na Slovensku. Tomu zodpovedá aj počet pacientov, ktorý sa na pracovisku lieči. Keďže klinika má aj detské dialyzačné stredisko, aj počet dialyzovaných detí a detí s transplantovanou obličkou v dispenzárnej starostlivosti je tu najvyšší v republike.
"V minulom roku sme uskutočnili epidemiologický prieskum na celom Slovensku, pričom sme porovnávali výsledky s podobným výskumom realizovaným pred takmer tridsiatimi rokmi. Zistili sme, že počet detí s chronickým zlyhaním obličiek až trojnásobne vzrástol. Dá sa to pripísať aj zlepšenej diagnostike a novým liečebným metódam," hovorí prof. MUDr. Podracká, CSc., podľa ktorej v minulosti nebola dostupná dialýza pre pacientov s chronickým zlyhaním obličiek a preto tieto deti zomierali.
"Žiaľ, vzrástol počet vrodených vývojových chýb obličiek u detí aj počet závažných obličkových ochorení - ide o autoimunitne podmienené zápalové ochorenia, takzvané glomerulonefritídy. Pribúdajú aj pacienti so závažnými ochoreniami, ktoré vedú k rýchlemu zlyhaniu obličiek," dodáva.
U detí so zlyhaním obličiek je pritom ohrozená kvalita ich života. Sú odkázané na chronickú dialyzačnú liečbu, pričom čakajú na transplantáciu. U nás je počet takýchto chronicky chorých detí vyšší ako v susednom Česku, ale nižší ako napríklad v Nemecku. Relevantné porovnania pacientov však chýbajú, pretože zvyčajne sa sleduje iba štatistika detí, ktoré už sú dialyzované alebo po transplantácii, epidemiologických štúdií chronického zlyhania obličiek u detí, ktoré ešte nie sú na dialýze, je vo svete veľmi málo.
"Poznať skutočný počet chorých detí je pritom veľmi dôležité, rovnako ako zmapovanie rizikových faktorov a komplikácií. Deti s chronickým zlyhaním obličiek často trpia anémiou, vysokým krvným tlakom, alebo zaostávajú v raste, čo niekedy dokonca môže byť prvým príznakom upozorňujúcim na poruchu obličiek," poznamenáva prednostka Kliniky detí a dorastu.
Vôbec prvý národný register detí s obličkovým zlyhaním bol zriadený práve v Severnej Amerike. Porovnávať výsledky z Kanady či USA s našimi je však obtiažne, pretože údaje z Ameriky ovplyvňuje silný etnický vplyv. U afroameričanov je priebeh obličkového zlyhania oveľa dramatickejší.
"Čo sa naopak porovnávať dá, sú možnosti liečby, vzdelávanie lekárov a ich prístup k pacientovi. Kanaďania majú flexibilnejší systém práce, ich vzdelávanie je ďaleko kontinuálnejšie a v klinickej praxi aplikujú promptne výsledky vedeckého výskumu, čo je podmienené vysokou zainteresovanosť a podporou štátu pri zabezpečovaní kvalitnej zdravotníckej starostlivosti. V mnohých veciach máme ešte čo doháňať," hovorí Ľ. Podracká.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
