gitaristovi Andrejovi Šebanovi. Vynikajúci slovenský inštrumentalista, ktorý už hral zrejme s každým, kto na tunajšej hudobnej scéne čosi znamená sa v Košiciach neobjavil pekne dlho. Keď po koncerte trpezlivo popodpisoval "trsátka" začínajúcej muzikantskej mlade, krátko sa s nami porozprával.

Posledne sme ťa mali možnosť vidieť u nás s formáciou Free Faces. Odvtedy sa po tebe zľahla zem. Čo si porábal?

"Urobil som si prestávku, počas ktorej som sa snažil upokojiť a objaviť niečo nové. Novú cestu. Venoval som sa hlavne sebe a svojej hudbe."

Pomohla pauza?

"Prestávka vždy pomôže, aj v škole to deti poteší, pauza má svoje miesto v živote. A ja som si vlastne ešte nikdy pred tým čas na oddych nedoprial. Hral a nahrával som neprestajne od svojich dvanástich, je to pomaly už dvadsať rokov čo hrám profesionálne a tak prišiel čas na zastavenie."

Dočkáme sa po platni Bezvetrie tvojej ďalšej sólovky?

"Pracujem na viacerých veciach, ale zatiaľ nechcem dopredu nič prezrádzať. Nechajte sa prekvapiť."

Keď si sólovku krstil, chcel si si bezvetrie čo najdlhšie udržať i v živote. Podarilo sa?

"No, tak to sa mení. V tej dobe som to tak vnímal. Ale v každom prípade, stav istého pokoja, kde sa môžem kedykoľvek vrátiť, som si už do určitej miery zariadil. Už si dokážem nájsť čas na zastavenie a pozrieť sa s nadhľadom na to, čo sa s tým životom deje."

Bezvetrie bolo o "hraní potichu", dnes (vo štvrtok, pozn. red.) ste však na pódiu decibelmi nešetrili...

"To je vývoj, ktorý musí byť. Keď je človek dvadsať rokov v muzike, isté veci začnú byť preňho namáhavé. Tých koncertov bolo veľa, i slúchadlá v štúdiu dajú ušiam zabrať. A tak som si zrazu uvedomil, že to tichšie hranie má svoje výhody. Ale vôbec sa nebránim dynamike, to je vec momentálneho rozhodnutia."

V Oskarovom Sextete ste si požičali i ľudové motívy. Čo ti hovorí folklór, a vôbec, čo je pre teba takou hudobnou bibliou, ku ktorej sa vraciaš?

"Traduje sa, že Bachov temperovaný klavír je Starý zákon hudby a Beethovenove sonáty Nový zákon. Vážna hudba je momentálne asi to jediné, čo počúvam. Tam sa dá znovu a znovu niečo nové objavovať. No a ľudová hudba je pre mňa čosi krásne - zdroj inšpirácie. Slovenská ľudová hudba, v podstate tak, ako každá regionálna muzika, je špecifická. Je to naša veľká hodnota."

Kedy si sám so sebou spokojný?

"Ako to už býva, sú obdobia keď som, obdobia kedy nie som. Muzika je súčasť môjho života, v ktorej vidím svoju možnosť pokračovať ďalej. Ukazuje mi smer, kam sa uberať. Môj pocit naplnenia a uspokojenia teda logicky pramení z úspechu v tejto oblasti. Keď sa mi naozaj darí, výjde koncert a človek vníma pozitívne reakcie publika. Bez tohto impulzu je jeho výkon len taký polovičný. Dá sa aj sedieť doma a hrať do steny, ale to je málo. Potrebujem publikum."

Hovorí sa, že skutočný umelec sa dokáže stiahnuť do úzadia a fungovať ako súčasť "mozaiky", v podstate ako to bolo i v tvojom prípade na dnešnom koncerte. Ide o muzikantskú vyzretosť?

"Keď potlačíš svoje ego? Pochopiteľne, hranie v kapele je tímová záležitosť, to si treba uvedomiť. Naučiť sa so svojim potenciálom pracovať, vedieť kedy sa prejaviť, kedy nie. Veď je to v záujme samotnej hudby a konečného zážitku, o ktorý vlastne ide."

Máš okrem hudby aj nejakú inú terapiu, na ktorej si dokážeš rovnako "uletieť"?

"Samozrejme, knižky, filmy, vzťahy s ľuďmi a tak."

S akými ambíciami si privítal nový rok?

"Bodaj by bol lepší ako predošlý."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári