odspieval ešte jedno vystúpenie, pretože vonku vyčkávajú nedočkaví fanúšikovia. Jeho tvár je známa aj z televíznej obrazovky - predovšetkým z relácie Kaviareň Slávia. Jedným z najväčších Petrových koníčkov je okrem spievania aj cestovanie - okrem Antarktídy už prebrázdil krajiny všetkých kontinentov. A aj čas na tento rozhovor si našiel pred cestou - tesne po ňom totiž odcestoval do Prahy na natáčanie do českých televízií.

V čase, keď sa tvoji kolegovia z brandže zväčša iba sťažujú ako nič nejde, cédečka sa nepredávajú, žneš ty jeden platinový úspech za druhým. Čím to je?

- Zaručený úspech je, samozrejme, v kvalite mojej a tých pesničiek (smiech). Ale teraz vážne. Neviem, v čom to tkvie. Niekedy totiž človek vymyslí pesničku a je presvedčený, že je to bomba a bude hitom a nakoniec sa vôbec nechytí. A zas iná pesnička sa chytí hneď na začiatku. Možno je to však tým, že spievam piesne, ktoré sú národu najbližšie - ľudia v strednej Európe inklinujú k melodickým veciam a aj slovenské publikum prahne po melodickosti. Navyše som už dávno zistil, že sa nemá spievať o biede a strachu, lebo to sú veci, o ktorých ľudia nechcú počúvať. Človek, keď príde domov a pustí si televízor alebo rádio, tak nie je vždy nastavený počúvať hĺbavé pesničky, pri ktorých musí veľa premýšľať. A tie moje sú viac-menej oddychové.

Ako sa darí tvojmu ostatnému cédečku Môj život je pieseň?

- Chvalabohu výborne. Už v deň krstu sme mali zlatú platňu, medzičasom máme už aj platinovú.

Ak by si sa obzrel za seba, akým vývojom si prešiel od prvého cédečka až po to posledné?

- Musím sa priznať, že pri tých posledných, som myslel už aj trošku komerčne. Nie v tom zmysle, aby som na tom zbohatol, lebo to sa nedá, ale človeku to padne veľmi dobre, keď sa jeho cédečka kupujú. A na to musí spevák rešpektovať publikum, lebo kto si myslí, že ho prevychová, sa veľmi mýli. Takže môj vývoj bol daný tým, že som hľadal, čo sa asi páči a podvolil som sa vkusu publika. Žáner, ktorý robím, ma totiž veľmi baví a je môjmu srdcu veľmi blízky. Navyše som zistil, že balkánsko-prímorský štýl, v ktorom som nahral posledné štyri cédečka, sa páči najviac, takže aj to piate urobím v tomto štýle.

Ako ďaleko si s prípravami novej platne?

- U mňa je hnacím motorom aj to, že do relácie Kaviareň Slávia potrebujem skoro stále nové pesničky. Takže preto neprejde pomaly ani polrok a ja už mám pesničky na nový album. Teraz chceme navyše s Petrom Klimentom, ktorý mi aj doteraz napísal niekoľko pesničiek, urobiť jeden čisto náš autorský album. Cédečko by mohlo uzrieť svetlo sveta koncom leta, lebo som si dal záväzok, že už nebudem robiť dve platne ročne, ale iba jednu. Stojí to totiž veľmi veľa energie.

Súdiac nie len podľa názvu tvojho cédečka, ale aj tvojho nasadenia, je tvojím životom naozaj pieseň...

- Áno, je. Vstávam i líham si s ňou. Vždy na ňu podvedome myslím, či už je to kvôli vlastnému albumu alebo kvôli relácii Kaviareň Slávia... Navyše je muzika aj mojím koníčkom a istým spôsobom aj droga, bez ktorej by som ťažko žil. Veď aj v čase porevolučných rokov som odmietol ponuku podnikať, hoci to bolo finančne veľmi lákavé. Vzťah k hudbe ma nepustil, aby som podnikal v niečom inom.

Bez čoho okrem muziky ešte nemôžeš žiť?

- Bez lásky.

Ale láska má najrôznejšie formy...

- Ja som myslel najmä na lásku medzi mužom a ženou. Ale je smutné, že je tej lásky všeobecne - či už k inému človeku, rodnému kraju, rodine, či deťom - stále menej. Lebo človek je naplnený vtedy, keď žije s pocitom, že má niekoho rád a že niekto ľúbi jeho. To je obrovské šťastie, devíza, ktorej sa nevyrovnajú žiadne peniaze.

V Kaviarni Slávia sa neprezentuješ len ako spevák, ale aj ako moderátor. Nemáš nejaké vyššie moderátorské ciele, napr. na nejakú vlastnú čisto moderovanú reláciu?

- To nie sú moje ambície. Navyše, dá sa povedať, že už to je môj vrchol, že mám svoj vlastný program. Keď sme s ním začínali, dúfal som, že vydržíme aspoň pol roka. A nakoniec sa z úspechu tešíme už piaty rok. Ale je to hlavne o spievaní, moderátora robím len pomimo. A vyššie ambície ani nemám.

Čo máš nové od Nového roka?

- Pár pesničiek (úsmev). A teším sa, že ma pozvali vystupovať aj do českých televízií, lebo som v Čechách absolvoval už aj pár koncertov. Od minuloročnej jesene sa tam totiž distribuujú moje cédečká, takže televízia by mi mohla pomôcť.

Tvoj pracovný kalendár obvykle praská vo švíkoch. Ako vyzerá tento rok?

- Už teraz ho mám do konca marca plný. Dovtedy ma čaká 26 koncertov a každý víkend nejaký bál. Keď sa to dá stihnúť, tak aj dva za večer.

Keď sme pri báloch, si parketový lev?

- Kedysi som veľmi rád tancoval, ale teraz už na báloch len spievam. Rodine ma už nabádala, aby sme sa na nejaký ples zašli zabaviť. A ja som im to aj sľúbil, ale aj tento rok idem na všetky spievať...

S akými novoročnými predsavzatiami si vstúpil do roka 2004?

- Ja si žiadne ´oficiálne´ predsavzatia nedávam, pretože ich potom aj tak nedodržím. Ale tento rok som už rozhodnutý, že musím aspoň 15-20 kíl schudnúť. Už sa mi podarilo zhodiť prvých 5 kíl, tak dúfam, že do konca marca bude dole aj tých 15.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári