časom rodina vyhodila z domu a jeho osud jej bol zjavne ľahostajným. V pondelok doviezli chorého do nemocnice policajti a zdravotníci urobia všetko preto, aby sa čo najviac z chodidiel zachránilo. Zároveň sa však pýtajú - keď pacienta vyliečime, skončí opäť na ulici?
"Tento pacient u nás bol už opakovane hospitalizovaný. Prvýkrát sme ho tu mali vlani kvôli popáleninám, ktoré si podľa všetkého zavinil sám. Druhýkrát prišiel v decembri kvôli omrzlinám. Postihnuté mal vtedy našťastie iba koncové články prstov. Preliečili sme to, a po prepustení domov ho odniesla sanitka na miesto trvalého bydliska. Do bytu ho však príbuzní pustiť nechceli. Matka sa na sanitkára a zdravotnú sestru vykričala, aby jej syna odviezli preč. Sanitka potom s pacientom obiehala mesto - boli na mestskom úrade i polícii, aby ho napokon odviezli domov. No neprešiel ani mesiac a pacienta tu máme s omrzlinami znova, tentoraz v oveľa horšom stave," hovorí primár Kliniky popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice-Šaca MUDr. Karol Sopko.
V pondelok priviezla polícia mladého muža s vážnymi omrzlinami do fakultnej nemocnice na úrazovú chirurgiu, odkiaľ ho zakrátko previezli do Šace. Mladík, ktorý trpí neurologickým postihnutím a má čiastočne ochrnuté dolné končatiny, mal silne omrznuté nohy a jeho prsty v dôsledku toho odumreli. Podľa všetkého bude nevyhnutná amputácia polovice oboch chodidiel.
"Hojenie omrzlín sťažuje nervové postihnutie pacienta, v dôsledku ktorého dochádza k horšej výžive tkanív. V prvých dňoch sa takéto poškodenie lieči konzervatívne, pacientovi sú podávané infúzie, aby sa roztiahli cievy a zachránilo sa to tkanivo, ktoré sa zachrániť dá. Neskôr sa pristupuje k amputácii, pričom odstrániť nekrotické tkanivo je nevyhnuté preto, aby nedošlo k infekcii organizmu, čo by malo závažné dôsledky. K amputácii je potrebné pristúpiť čím skôr, v tomto prípade v priebehu niekoľkých dní, aby sa predišlo zápalu," vysvetľuje K. Sopko.
Pacient bude musieť stráviť v nemocnici minimálne dva týždne, závisieť to bude od priebehu hojenia a prípadných komplikácií. V poslednej fáze liečenia príde na rad rehabilitácia, kedy sa bude musieť postihnutý muž naučiť pohybovať bez časti chodidiel. Liečba je pomerne finančne náročná, náklady na hospitalizáciu, špeciálny zdravotný materiál, lieky a operáciu budú predstavovať 100 až 120-tisíc korún, pokiaľ sa nepridružia vážnejšie komplikácie. Tieto peniaze pritom môžu vyjsť úplne na zmar, pretože už o niekoľko dní môže byť preliečený pacient opäť v nemocnici.
"Vidíme to ako problém, pretože nevidíme zmysel našej práce, keďže pacient sa podľa všetkého nebude mať kam vrátiť. Ak skončí po prepustení z nemocnice na ulici, môže k nám čoskoro prísť opäť s rovnakými zraneniami, alebo ešte v horšom stave," podotýka primár, podľa ktorého sa sociálna sestra z nemocnice bude snažiť situáciu vyriešiť. Kladie si však otázku, ako to, že nešťastie mladého muža kompetentní už celé týždne prehliadajú. Keďže je zdravotne postihnutý, mal by poberať sociálne dávky a úradníkov by malo zaujímať, ako sa s nimi nakladá.
Jediní, koho jeho osud chytil za srdce, boli obyčajní ľudia. Aj nám volali v pondelok do redakcie naši čitatelia, ktorí ťažko sa pohybujúceho mladíka videli ležať na Letnej ulici a predtým opakovane bezvýsledne volali políciu. "Leží nám pod oknami už dva dni a strašne narieka. Ak tu strávi ešte jednu noc, určite zamrzne. No nikoho to nezaujíma, musíte nám pomôcť," apelovali.
Skúšali sme teda volať Červený kríž, arcidiecéznu charitu i sociálny odbor na magistráte, ale všade sme sa dozvedeli jediné - prístrešok pre bezdomovcov v Košiciach nie je a nevedia nám teda pomôcť.
Zdravotníkov, políciu i noviny pritom upozorňovali občania na trápenie mladého muža už aj v minulosti. My sme sa o jeho osud prvýkrát zaujímali na apel našich čitateľov v októbri minulého roka - bezdomovca sme našli ležať v žalostnom stave na Letnej ulici (kde sa nachádzal i tento pondelok). Polícia nás vtedy ubezpečila, že si ho vezme k sebe rodina...
"Mladík je vzhľadom na svoje postihnutie odkázaný na starostlivosť inej osoby. Pohybuje sa ťažko aj s barlami, ľudia ho bežne videli na ulici pohybovať sa bez pomôcok - doslova sa plazil. Jeho situácia je zjavne bezvýchodisková a žiaľ, takýchto prípadov nám pribúda. Na klinike čoraz častejšie ošetrujeme bezdomovcov, ktorí sa nemajú kam vrátiť. Momentálne tu máme ešte jedného s omzlinami," poznamenáva Karol Sopko.
Sám Martin má jasnú predstavu o tom, kde skončí po prepustení z nemocnice. "Pôjdem naspäť, vonku. Rodičia ma nechcú," hovorí ťažko artikulujúc mladý muž.
Bez domova je už niekoľko týždňov, kedy ho rodičia po druhýkrát vyhodili z domu. Prečo, to vraj nevie. Martin, ktorý má jedenásť súrodencov tvrdí, že sa s rodinou na ničom nepohádali. "Nemá mi kto pomôcť. Rodičia ma vyhodili von, nezaujímajú sa o mňa. Nikto ma nechce," dodáva. Martin D. by chcel ísť niekam do ústavu, uvedomuje si, že by mu tam bolo najlepšie. No ako sa čosi také vybavuje, nemá ani len potuchy. Netuší ani, kde by sa mal informovať a ako podať žiadosť. Začne jeho osud kohosi zaujímať?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
