Spišskej Novej Vsi, ktorý tohto v minulosti trikrát súdne trestaného obzvlášť nebezpečného recidivistu uznal vinným z trestného činu lúpeže. Za skutok, ktorého sa dopustil v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu, mu súd uložil 8 rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu ho zaradil do tretej, najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny a súčasne ho zaviazal na hradiť škodu, ktorú spôsobil Jozefovi S. Senát súčasne rozhodol, že po vykonaní uloženého trestu bude odsúdenému uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.
Ján H. sa uvedeného skutku dopustil spolu s nestotožneným komplicom 6. novembra 2002. Tí dvaja okolo 23.00 hod. v práčovni rodinného domu na Letnej ulici v Spišskej Novej Vsi napadli mentálne retardovaného Jozefa F., ktorý sedel na posteli. Chceli, aby im dal novú riflovú bundu, rolák a ďalšie osobné veci. Bili ho po hlave, zvalili na posteľ, a keď Jozef rezignoval, pretože sa bál ďalšej bitky, stiahli z neho bundu aj pulóver. Obžalovanému to však nestačilo, aj potom bil Jozefa po hlave a medzitým mu z vrecka nohavíc vybral peňaženku, z ktorej si zobral najmenej 2150 korún a spolu s kopnutím do zadku mu ju prázdnu vrátil. Okrem uvedenej škody mu tí dvaja spolu spôsobili pomliaždeniny na hlave a pravej sedacej časti, z ktorých sa vystrábil bez liečenia, resp. práceneschopnosti.
Obžalovaný sa tohto činu dopustil napriek tomu, že v minulosti bol už odsúdený za dve lúpežné prepadnutia, naposledy v roku 1995, keď si ako obzvlášť nebezpečný recidivista vyslúžil 8 rokov. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený na skúšobnú dobu v trvaní štyroch rokov v októbri 2000. Ako je už zrejmé, neosvedčil sa, pretože v polovici podmienky spáchal v poradí už tretiu lúpež.
Ján H. spáchanie činu, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, poprel. Bránil sa tým, že Jozef S. je chorý, lieči sa na psychiatrii, preto ho nemožno brať vážne. "To, čo na mňa hovorí, nie je pravda. Bol som v práčovni a okrem mňa tam boli aj Dušan G. a Vladimír H., ale Jozefa S. som nebil. Nepopieram, že som mu zobral riflovú bundu, ale tú som našiel v kredenci, mal ju tam odloženú… Nič iné som si nevzal," presviedčal senát obžalovaný. Jeho predsedu zaujímalo, prečo pred sudcom, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby, hovoril o peňaženke napadnutého Jozefa S. Pripomenul mu konkrétne jeho vyjadrenie, že peniaze mu nevzal, pretože v peňaženke žiadne neboli. "Povedal som to, ale spôsobilo to prekvapenie, že som sa ocitol pred sudcom. Vtedy som priznal aj to, že som Jozefa zhodil na posteľ, čo sa aj stalo, ale pri inom incidente, ktorý vyprovokoval Jozef svojím správaním," kľučkoval obžalovaný. Na záver dodal, že jeho bratranec a menovec Ján H., o ktorom napadnutý Jozef tvrdí, že bol v práčovni a bil ho spolu s ním, tam vôbec nebol.
Z výpovede lekára, ku ktorému prišiel Jozef S. 7. novembra na ošetrenie, vyplynulo, že sa mu sťažoval, že ho nejakí muži okradli, bili po hlave a kopali do zadku. Primár psychiatrického oddelenia, kde bol napadnutý Jozef S. pred olúpením hospitalizovaný, zasa uviedol, že v inkriminovaný deň ho prepustili z liečenia kvôli prevzatiu dôchodku. Svedok zdôraznil, že u tohto pacienta, závislom na alkohole, toluéne a marihuane, trpiacom paranoidnou schizofréniou, neboli v čase prepustenia prítomné bludy ani halucinácie. Späť sa vrátil 8. novembra a hovoril, že ho okradli…
"V ten deň som si prevzal na pošte dôchodok vo výške 5275. Z tých peňazí som si kúpil bundu, pulóver a pletenú čiapku, za ktoré som zaplatil 1730 korún. Potom som ešte nakúpil potraviny, alkohol a zaplatil som za konzumáciu v pohostinstve. Za celý ten deň som vypil štyri pivá, Dokopy to všetko stálo asi 600 korún. Zvyšok peňazí z dôchodku mi neskôr ukradol Ján H. Bil mi hlavou o stenu a pritom mi vybral z vrecka nohavíc peňaženku. Mal v rukách aj sekeru a vyhrážal sa mi zabitím… Bil ma aj druhý Ján H., ale peniaze, bundu, sveter a čiapku mi zobral obžalovaný," uviedol na pojednávaní Jozef S. Svoju výpoveď doplnil o informáciu, že do práčovne prišiel v spoločnosti Vladimíra H. a Dušana G.
Tí dvaja to potvrdili a uviedli, že neskôr prišiel do práčovne aj obžalovaný, ale len sám. Videli, že napadol Jozefa, ktorý sedel na posteli, aj to, že ho bil päsťami po hlave a povyzliekal z bundy a pulóvra, čo si kúpil, a potom ušiel. Nepomohli mu, čo odôvodnili tým, že boli opití. "Jozef veľmi plakal, bolo mi ho ľúto, preto som mu dal svoje veci, aby si ich obliekol. To, že mu zobral peňaženku, som nevidel, a ani sekeru, o ktorej hovoril Jozef," vypovedal pred súdom Dušan G., zatiaľčo svedok Vladimír H. pred súdom odmietol vypovedať. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom však uviedol, že videl, ako obžalovaný vyberal niečo z vrecka Jozefovi, ktorého bil a zvalil na posteľ…
Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že Ján H. a jeho príbuzní sa snažili ovplyvňovať svedka Dušana G. aj olúpeného Jozefa. Posledne menovaný tvrdil, že spolupáchateľom lúpeže bol aj bratranec a menovec obžalovaného, tomu však potvrdilo alibi na inkriminovaný čas dokopy sedem svedkov. Z prečítania výpovede sestry obžalovaného, ktorú urobila pred vyšetrovateľom, vplynulo, že doma v botníku našla špinavú bundu, ktorú vyprala. Ján ju potom hľadal, ale nepovedal jej, odkiaľ ju má, i keď sa ho na to pýtala. Pulóver a pletenú čiapku Jozefa S. odovzdal policajtom Dušan G. s tým, že rolák mu dal obžalovaný a čiapka pritom spadla na zem.
K hodnovernosti výpovede obete lúpežného prepadnutia, ktorú spochybňoval obžalovaný, sa vyjadrili znalci z odboru psychiatrie a psychológie. Podľa nich štyri pivá, ktoré Jozef po prepustení z liečenia skonzumoval, nemali vplyv na správne vnímanie prežitých udalostí, pretože v tom čase bol preliečený… Zistili však u neho sklony zveličovať a skresľovať prežité skutočnosti.
Senát sa však pri rozhodovaní neopieral len o jeho výpoveď, ale vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj súhrnne. Na základe nich dospel k presvedčeniu o vine Jána H. a uložil mu hore uvedený nepodmienečný trest. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
