nechýbala. Svojou Ave Mariou, ktorú s nasadením odspievala napriek horúčke, vyhnala všetkým divákom v košickom divadle zimomriavky na chrbát. O tom, ako sa darí niekdajšej slávici, ktorá si prišla sviatky užiť domov do Košíc, sme sa porozprávali po generálke v jej šatni.

Ako tráviš čas na Slovensku?

"Pracovne. Z Ameriky som došla pred necelým mesiacom a ešte som sa nezastavila. Mám za sebou niekoľko benefičných koncertov a to ešte nie je koniec. Takže opäť len spievam. Pripravujem tiež ľudí na svoju novú platňu, ktorú som si nahrala v Amerike a rada by som ju v slovenčine uviedla i tu doma. Som na ňu hrdá, lebo všetko na nej som si nahrala sama. Hrám na klavíri a naučila som sa pracovať so všetkými tými mašinkami v štúdiu, programovať. Hudbu si tiež skladám ja, podobne ako texty. Mám však aj vlastných textárov, som napríklad v kontakte s Vladom Krauszom, ktorý pre mňa napísal nejaké verše v slovenčine."

Nechýbala si na ceremoniáli Zlatého slávika 2003, mimochodom v ankete si skončila veľmi dobre...

"Áno, umiestnila som sa na deviatej priečke, čo je vzhľadom na to, že som tu nebola štyri roky, úžasné. Prehľad o slovenskej scéne veľmi nemám, hlavné slávice tiež dobre nepoznám. Janu Kirschner som stretla potom na recepcii, bola veľmi milá. Kričala na mňa cez celú sálu, že 'Čáááu a ty čo tu?'. Pýtala sa ma, či so sebou nemám nejaké svoje CD-čko. Bude zrejme dobrá, počúvam na ňu všade samé chvály, ako boduje a vyhráva ceny, prajem jej to."

Čomu sa venuješ, keď nestojíš na pódiu?

"Teraz hlavne doťahujem resty, ktoré mám k svojej rodine a priateľom. Snažím sa s nimi tráviť čo najviac času. Je veľmi príjemné stretnúť ich po tak dlhom čase a vidieť, že sa vôbec nezmenili. I dnes (decembrová sobota min. roka - pozn. red.), sľúbili, že sa na mňa prídu pozrieť, ako taká morálna podpora. Budú sledovať veľkoplošnú obrazovku z Hlavnej s vínkom v ruke. No najviac pre mňa znamenajú Vianoce, ktoré prežívam po štyroch rokoch opäť tu doma."

Čo ťa na Slovensku príjemne a čo nepríjemne prekvapilo?

"Bola som tu pred polrokom, takže už som zhruba vedela, do čoho idem. Vedela som, že sa tu všetko pomenilo, napríklad ceny vyleteli neskutočne hore. Som zvyknutá na floridské slnko, zaskočila ma preto len typicky košická treskúca zima, z ktorej som teraz ochorela. A cítim, že i ľudia sú iní. Najmä v branži. Vládnu tu chladnejšie vzťahy. Neviem, možno to také bolo vždy, len som na to akosi pozabudla. Ale teraz to cítim o to silnejšie. Zmenili sa i ulice tu v Košiciach. Sú krajšie, vynovené. Mám tu také svoje obľúbené zákutia, ktoré mi v Amerike chýbajú. Ako náš slovenský chlebík. O rodine a priateľoch nehovoriac, tí mi tam chýbajú neprestajne."

Aká najlepšia udalosť sa ti v roku 2003 prihodila?

"Ja neviem, bolo ich viac. Napríklad minule, bola som vystupovať na jednej šou v Orlande a tam ma oslovila agentúra, ktorá produkuje napríklad Puffa Daddyho. Ponúkli sa, že by mi vydali album, čo bola pre mňa veľmi dobrá správa. V Amerike je totiž veľmi ťažké rozlíšiť, čo je naozaj dobré. Ponúka sa vám strašne veľa ľudí a agentúr, ktorí vraj chcú niečo pre vás urobiť, no človek si musí dať pozor, aby rozlíšil kvalitu od braku. Pretože na prvý pohľad vyzerá všetko veľmi lákavo, ale keď sa nenaučíte správne si vyberať, môže sa to celé otočiť proti vám."

Stretla si už nejakú celebritu osobne?

"Nó, napríklad Paulu Abdul. Je úplne normálna. Taká veľmi maličká (smiech)."

Bola by si ochotná zmeniť pre kariéru nejako radikálne svoju vizáž?

"Ak by to odo mňa nejaký producent chcel, nech by to bol hocikto, v tej sekunde odchádzam. V tomto som nekompromisná. V Amerike sa s 'plastikou' stretávate na každom kroku a zvlášť v tomto biznise je upravený plastickou operáciou takmer každý. Cítim sa dobre tak, ako som, nechápem, prečo by som si mala meniť telo, aby som mohla spievať."

Aké boli vlastne tie prvé dni a týždne, keď si sa v Amerike udomácňovala?

"Ťažké. Asi ako pre každého Slováka. Musela som si zvykať na nové prostredie, ľudí, ich odlišnú mentalitu. Zarábala som si napríklad i tancom. Tu na Slovensku som sa šesť rokov venovala spoločenským tancom, tak som to tam využila. Učila som tanec na kurzoch. Myslím, že život tam ma zmenil. Možno, keď som odtiaľto odchádzala, bola som naivnejšia. Pribudlo skúseností, a tak sa už na niektoré veci pozerám reálne."

Tvoj americký relax?

"Veľmi často chodím na pláž a rada plachtím."

Vraj si sa v Amerike vydala, čo je na tom pravdy?

"O tom nechcem hovoriť. O mojom súkromí sa už popísalo toľko, že si ho teraz chcem nechať len pre seba. Takže to nepopieram ani nepotvrdzujem."

Čo ťa čaká po návrate späť?

"Najmä propagácia novej platne. Takže zase práca."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári