útulku. UVP sa však už dva roky venuje v rámci "zvieracej" osvety i tzv. canisterapii. Popri Banskej Bystrici a Bratislave sú teda Košice tretím mestom na Slovensku, kde sa pri terapii detí z ústavov a detských domovov využíva i pozitívne zdravotné pôsobenie zvieraťa, navodzujúce stav psychickej, fyzickej a sociálnej pohody. Canisterapia sa vo svete bežne využíva pri práci s rôznymi skupinami ľudí, napríklad emocionálne poškodených, citovo deprimovaných, zdravotne či psychicky postihnutých, ale i dlhodobo chorých. My sme sa na jednu takúto hodinu canisterapie prišli pozrieť.
"Canisterapiu sme rozbiehali v čase, keď vyvstal na Slovensku vážny problém - obrovská nedôvera spoločnosti voči zvieratám, konkrétne psom," vysvetľuje zástupkyňa UVP, Mgr. Dana Tóthová. "Začali sme v detskom domove v Nižnej Kamenici, kde nám vyšiel v ústrety tamojší riaditeľ. Neskôr sme dochádzali i do detského domova v Ždani."
Deti v detských domovoch netušia, ako fungujú vzťahy v rodine, zodpovednosť za niekoho im veľa nehovorí, ťažko si predstavujú, že i niekto iný môže mať sociálne potreby, nemajú zmysel pre starostlivosť o niekoho iného, nedokážu si budovať vzťahy. V podobe psíka odrazu dostanú na starosť živého tvora, ktorý potrebuje nakŕmiť, vyvenčiť, vyčesať, pohladiť.
"Zvieratko je v tomto prípade na dieťa odkázané a tak si deti osvojujú dôslednosť a zodpovednosť. Hlavne si však budujú vzťah k živým tvorom, čo je veľmi dôležité, pretože práve deti z domovov sú často emocionálne chladné, čo môže mať v budúcnosti následky na ich okolie," vysvetľuje Dana Tóthová. "Naša činnosť sa postupne rošírila a tak najnovšie navševujeme už i Domov sociálnych služieb na Opátskom."
Ako sme sa dozvedeli, zvieratá v tomto prípade slúžia najmä na odblokovanie psychologických bariér detí zväčša s telesným, ale i mentálnym postihom. Učia manipulovať so psami, zbavovať sa strachu, budovať si tak sebadôveru, priateľské vzťahy a zlepšovať správanie. "Keď sme sem prišli prvýkrát, mali ste to vidieť - to bola panika, úteky, krik a plač. Dnes, po troch mesiacoch, si deti na psíky veľmi pekne zvykli, neboja sa k nim priblížiť, pohladiť ich. Keďže ide prevažne o deti s telesným handicapom, u nich canisterapia predstavuje popri psychologickej motivácii i akúsi formu rehabilitácie," pokračuje Dana Tóthová.
A ozaj, deti na vozíčku, alebo tie, ktoré majú vplyvom choroby vykrútené končatiny a nedokážu ani len otvoriť dlaň sa všemožne snažia rozhýbať a tak psíky na seba upozorniť. Keď prišla k vozíčku fenka Tina, dievčatko silou vôle nehybnú dlaň otvorilo, aby psíka dokázalo pohladkať. Kvôli zvieratku sa chlapec po obrne ťažko, ale predsa sklonil z vozíčka, aby Tine hodil hračku. Deťom sa odrazu otvára nový rozmer, apatiu vystrieda radosť.
"Hoci sme tu na Opátskom len krátko, máme za sebou prvé úspechy, deti robia veľké pokroky," pokračuje Dana. "Mali sme tu chlapčeka, ktorý vôbec nerozprával. Ostatné deti sa mu smiali, vraj s ním je škoda sa baviť. Na nič nereagoval, komunikácia bola zbytočná, nevydal ani hláska. Chlapček sedel celý čas bokom, až k nemu prišiel náš psík, s hračkou v papuli. Chlapec ju chytil, odhodil a vytisol zo seba "dones!". On prehovoril! Keď videl, že psík ho akceptuje a reaguje na jeho hlas činnosťou, bol to preňho veľký úspech, doslova ožil. To k čomu ho nedokázali prinútiť ľudia, ľahučko zvládlo zvieratko," spomína Dana, profesiou učiteľka na ZŠ v Myslave, kde používa svoju fenku Tinu, ako motivačnú pomôcku pri učení.
"Mám v triede chlapca, ktorý keď číta, tak sa zajakáva. Hanbí sa pred spolužiakmi i pred dospelými. Ale keď ho vyzvem, aby nečítal triede ale Tine, vtedy číta fantasticky, úplne stratí blok. Keď ho chcem teda vyskúšať, poiem mu, nech to prečíta len Tine," hovorí Mgr. Tóthová.
Problémom canisterapie na Slovensku však stále zostáva nedostatočná legislatíva, ktorá tento pojem takmer nepozná, pričom v susedných Čechách je už terapia so zvieratami dávno vynikajúco zabehnutá. "Preto pomaly našou činnosťou zbierame skúsenosti a vytvárame akýsi legislatívny podklad, aby sa canisterapia mohla rozširovať na Slovensku oficiálne. Stále však narážame na nedôveru inštitúcií, ktoré by práve túto formu terapie mohli využívať," vysvetľuje Dana Tóthová a vzápätí dodáva. "Preto sme veľmi radi, že nás nedávno vyhľadala Pedagogicko-psychologická poradňa Košice II. Majú záujem využívať zvieratá pri odbornej práci s deťmi, ktoré trpia dyslexiou (neschopnosť čítať - pozn. red.)."
Canisterapiu v Košiciach vykonávajú dobrovoľníci UVP Adriana Iglodyová, Vierka Zákutná, Roland Reho, Laura Steinová a Henrieta Nehilová so svojimi psami, ktoré musia mať veľmi trpezlivú povahu a za sebou prísny výcvik. "Zviera nesmie reagovať na krik, ani na prudké pohyby detí, nech sa deje čokoľvek, musí zostať pokojný. Minule sa stalo, že jedno dievčatko spadlo na psa s celým vozíčkom a doslova ho zapučilo. Psík nedal na sebe nič znať," vysvetľuje zástupkyňa UVP.
A ako prvé hodiny canisterapie vnímajú na Opátskom? "Deti sú smelšie, komunikatívnejšie a odolnejšie po psychickej stránke. Rozhodne sa na nich tri mesiace práce so psíkmi už pozitívne odrazili," povedala nám tamojšia vychováteľka.
"My máme psíka aj doma a som rada, že s nimi môžem byť aj tu. Je to so zvieratkami krajšie ako bez nich," hovorí Dominika, jedna zo žiačok na Opátskom. "Pre mňa sú to noví kamaráti. Mám veľmi rada tieto psíky. Všetky rovnako. A myslím, že aj ony mňa," dokončí za všetky deti dvanásťročná Janka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
