spomienkou na niekdajšie chvíľky poézie. Všestranný spevák, tanečník, herec, profesionálny hráč biliardu sa hneď po košickom koncerte presúval späť do Prahy. Predtým však stačil odpovedať na niekoľko otázok.

Aký ste mali rok?

- Ja nerobím nikdy za rokom nijaký súčet. Nebilancujem. Som rád, keď všetko funguje. Keď sa nám podarí uskutočniť všetko, čo dáme dokopy. A som, samozrejme, šťastný, keď to funguje čo najdlhšie. Hoci je jasné, že žiadna vec nejestvuje večne. A sú záležitosti, ktoré jedného dňa skončia. A v profesii, ktorú robím, to asi ani inak nejde. Našťastie sú muzikály a veci, do ktorých sa človeku chce ísť. A priznám sa, že toho mám celkom dosť. Tento rok sme tvrdo pracovali. Najmä s mojou skupinou 4TET, čo je nové vokálne zoskupenie, ktoré ste nakoniec mohli vidieť aj v Košiciach. Je tam Dušan Kolár, Jirka Škorpík a Davod Uličný.

Ako vzniklo ?

- Tým, že som spoznal Jirku Škorpíka, schopného aranžéra a muzikanta. Mal chuť niečo také urobiť, akési a capella združenie pre štyri mužské hlasy. On navrhol Dušana Kolára, ktorého som síce už predtým poznal, ale ešte sme spolu veľa nerobili. Tak sme sa zišli v trojici a hľadali sme štvrtého tenora. Mali sme rôzne tipy, ktoré nevyšli, a potom Dušan priviedol Davida Uličného. Zaspievali sme si raz a bolo nám jasné, že takto je to najlepšie. Začali sme skúšať a neskôr sme sa predviedli publiku a pridávali sme ďalšie a ďalšie predstavenia.

A muzikál ? Gróf Monte Christo sa skončil...

- Hrám teraz v Bedároch.

Bedári sa teda zase vrátili? To bol po revolúcii jeden z prvých muzikálov, ktorý v Prahe naštudovali.

- Teraz je to trochu iné. A bol to potrebný návrat. Pretože my sme vtedy vlastne hrali Bedárov iba tri mesiace. To bol prvý muzikál. Ale je krásne urobený a stojí za to ho vidieť. Má nádhernú hudbu, príbeh a je tam veľa miest, kde je človek namäkko. Nádherné libreto napísal Zdeněk Borovec.

Ako ide váš projekt Wings s mladými tanečníkmi?

- To vlastne nie je môj projekt. Síce v ňom vystupujem, ale skôr ako hosť tých troch chlapcov a jednej baby, ktorí fantasticky stepujú. To oni si vlastne vymysleli takýto spôsob prezentácie a sú ozaj vynikajúci. Ponuku do projektu Wings som prijal rád. Aj preto, že sa vždy snažím spájať hudobnú stránku s vizuálnym prejavom. S Janom Bursom, ktorý to všetko vymyslel, vystupujem už niekoľko rokov. Myslím si, že sa mu podarilo vytvoriť skvelý kolektív stepárov a tanečníkov. Spája ich profesionálna vyzretosť a nadšenie pre vec. To ma oslovuje.

K vašim koníčkom patrí lyžovanie. Chystáte sa na hory?

- Samozrejme. Celú prvú polovicu januára strávim na horách. Už sa celkom teším. Už asi siedmy rok chodíme na Červenohorské sedlo. Ale nielen lyžujeme, skúšam aj snowboard. Najprv som sa toho trošku bál, mám pred tou doskou veľký rešpekt. Ale napokon aj pred lyžami. Nie je problém privodiť si úraz, keď sa človek trochu zblázni a preženie to. Dcéra Kristína to skúša so mnou, Filip sa zatiaľ učí iba na lyžiach. Myslím, že keď deti trochu vyrastú, bude ich to celkom baviť.

Máte vlastnú značku parfému. Kedy navrhnete aj ženskú vôňu?

- Ono to síce pánska vôňa je, ale môžu ju pokojne používať aj ženy. Je totiž unisex.

Čo vás v tomto roku čaká pracovne?

- Čaká ma divadlo. Koncom februára by som mal mať premiéru hry, ktorá sa volá Červená mágia. Je to nádherne napísaná hra a bude to asi náročné. Mali by sme hosťovať v pražskom divadielku v Celetnej ulici. Takže to je vec, na ktorú sa najbližšie teším.

Čím to je, že ste akoby o krok vpredu?

- Vždy ma zaujímali nové veci. Nebudujem si totiž si spomienkový svet okolo seba, ale zbavujem sa ho. Chcem stále poznávať nové, neznáme a snažím sa to chápať. Spomínanie ubíja.

Myslíte si, že vám to vydrží až do staroby ?

- Isto príde čas, keď ani ja nebudem mať silu oponovať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári