filmy a knihy sa im páčia? Tak potom presne vám je určená naša rubrika, v ktorej sa každú sobotu dozviete pikošky o známych politikoch, riaditeľoch, hercoch a ďalších zaujímavých persónach.
Herca Jozefa Úradníka pozná publikum ako vynikajúceho komedianta a jeho kolegovia zas ako vtipkára, ktorý im podchvíľou niečo vyparatí. Raz ako trpaslík šteklí Snehulienku, inokedy po tom, čo pricestoval z divadelného zájazdu o deň skôr, zavolal manželke istého svojho kolegu a opýtal sa, či dotyčný ešte nie je doma, lebo zájazd sa už skončil... Naňho však vraj často kolegovia habaďúry nevymýšľajú a nachytať sa dá iba ťažko. "Ja som veľmi obozretný," smeje sa J. Úradník.
Najideálnejším relaxom je preňho domov a jeho rodina. To v reáli znamená, že chodí a sleduje všetkých ako sa cítia, či im niečo nechýba a čo by pre nich mohol urobiť. "A keď na to prídem, rád to urobím. Najviac sa im asi zavďačím, keď navarím obed. Oni potom mľaskajú a to je pre mňa najväčie vyznamenanie." Pod pojmom najideálnejšia dovolenka si predstavuje skĺbenie pokoja, ticha a prírody. "A toto všetko nájdem v mojom rodisku na strednom Slovensku v Kotešovej. Tam je pokoj a hory tri minúty cesty od domu." Najďalej bol zatiaľ vo Vladivostoku, kam ho zaviala niekdajšia družba medzi Štátnym divadlom Košice (ŠD) a vladivostockým divadlom, ale jeho srdcovou záležitosťou je jednoznačne Taliansko. "Tam sa ľudia na seba usmievajú, je tam pohoda a nádherná krajina. Vedel by som tam aj žiť," nadchýna sa J. Úradník, ktorého vie najviac rozzúriť hlúposť ľudí. "Na tú reagujem neskutočne impulzívnym spôsobom. Tým ľuďom sa totiž nedá nič povedať, preto reaguje človek tak, ako reaguje."
Košický herec si najviac potrpí na poriadok a nepatrí k mužom, po ktorých zbierate ponožky po celom byte. Aj keď varí, každý kastrólik, ktorý použije, okamžite umyje. "Poriadok mám veľmi rád a tá pani, čo so mnou býva, ho udržiava," hovorí so smiechom.
Najviac peňazí míňa na jedlo. Ale nie zas celý "majland", lebo si vie aj odriekať. Problémy mu nerobí minúť veľa na darčeky pre svojich najbližších. "Najväčšiu radosť mi spôsobuje šťastie mojich najbližších," prezradil herec, ktorý si zaspomínal, ako v detstve vždy poprevracal byt hore nohami, len aby vysnoril všetky darčeky, čo preňho kúpili rodičia pod stromček. "Vždy som hľadal a aj našiel, ja mám veľký nos (smiech)." A v tejto rodinnej "tradícii" pokračuje aj jeho najmladší syn Jakub, ktorý pred tohtoročnými Vianocami "prevetral" spálňu svojich rodičov. "V tomto sa teda potatil..."
Najväčšou neresťou J. Úradníka je fajčenie. Holduje mu už skoro tridsať rokov a hoci si už niekoľkokrát povedal, že prestane, vydržať sa mu zatiaľ nepodarilo.
"Mal som aj niekoľkomesačné pauzy, ale vždy som sa k tomu vrátil, lebo som sprostý (smiech)."
Tomu, že v živote najviac vyhľadáva pokoj, zodpovedajú aj jeho koníčky - medzi tie patrí najmä zbieranie hríbov. "Les, to je nádhera," nadchýna sa a dodáva, že okrem toho miluje aj šport. "Ten som ľúbil od malička. Najmä futbal a hokej. Sledujem aj zápasy, ale musím priznať, že už som alergický na slovenskú ligu. Lebo to už je antifutbal."
Keďže podľa vlastných slov je skromný, toho, čo mu nesmie v živote chýbať nie je až tak veľa. "Pohoda a nejaké dobré suché biele vínko," vraví herec, ktorý má zo zákuskov najradšej vyprážaný rezeň.
K jeho najobľúbenejším hercom patrí nebohý Jozef Kroner. "To bol totiž pán herec. A najobľúbenejšiu herečku nemám. Alebo... Hádam moja manželka. Tá to vie na mňa vždy veľmi dobre zahrať. Ale mne sa to pred ňou nedarí, ona ma totiž vždy odhalí. Ženskej intuície má viac akoby bolo zdravé," smeje sa herec, ktorý nie je záhradkárom, hoci by ním bol rád, ba ani poľovníkom, aj keď by sa mu to páčilo a rybárom je z prinútenia. "Môj syn totiž miluje rybačku. A tak mu vždy kúpim rybársky lístok a potom som s ním prinútený ísť na všelijaké rieky a jazerá."
Hoci momentálne jazdí na Honde Civic, keby nemusel pozerať na peniaze, rád by si splnil svoj štvorkolesový sen - "kúpil by som si bavorák."
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
