svojimi otázkami i "nevedomosťou". A hoci si ho málokto vie predstaviť vo vážnej dramatickej polohe, preňho to také nepredstaviteľné nie je. V divadelnej klasike - Shakespearovom Hamletovi - totiž na doskách divadla Aréna stvárňuje postavu Laerta. V metropole východného Slovenska sa zas predstavil ako moderátor programu U. S. Steel Košice Štedré vločky. Juraj Mokrý.

Ako často robievate dobré skutky?

- Neviem, či som v polohe, že robím dobré skutky. Ale nerobím tie zlé. Keď niekomu niečo poviem, a to ho poteší, aj to je zrejme dobrý skutok. Lebo radosť a úsmev je veľkou devízou. A keď ten úsmev vyvolám ja, je to fajn. Ale nemám pocit, že môžem bilancovať. Som totiž mladý človek, ktorý robí veľa volovín, sprostostí a som takisto omylný.

Aký najlepší skutok urobili sudičky, keď stáli nad vašou kolískou?

- To, že mi požehnali a dali mi do vienka tú vlastnosť, že sa viem tešiť aj z najmenších drobností. Pamätám si, aký bol rozdiel medzi mnou a mojím bratom. Ten keď dostal jednotku, tváril sa akoby dostal päťku a ja keď som dostal päťku, tak som sa tešil, že sa budem poobede hrať. A túto radosť zo života si cením najviac. A ešte sa teším z toho, že som taký hyperaktívny, že mám veľmi veľa záľub...

A čo sudičky spackali?

- Neviem. V tejto chvíli by som asi mal odpovedať nejako vtipne, že mám krivý palec na nohe alebo čo. Ale ja si myslím, že ten základ si človek so sebou donesie, nikto nespadol učený z neba a vyžaduje si to iba trpezlivosť. A treba mať na pamäti, že aby človek niečo dostal, musí aj niečo dať.

Čo ste najviac v živote spackali vy?

- Nó, spackal... Otázka je, čo je osud a čo nie, čo sa dá ovplyvniť... Pred dvoma rokmi som mal veľmi nepríjemné zranenie pri lyžovačke - polámal som si stehennú kosť. Dostával som sa z toho rok a pol. Zrejme som sa už na tých lyžiach tak rozbehol, že som už neodhadol mieru. Mohlo to dopadnúť veľmi tragicky. Ale asi nadomnou stál Pánboh. Teraz sa už ale nabádam k väčšej opatrnosti a viac premýšľam dopredu. Pretože nie je umenie zapaľovať mosty. Tie by sa totiž mali páliť, až keď ich už človek nepotrebuje a má postavené ďalšie.

Myslíte, že by sa vôbec mali mosty páliť?

- Možno nie páliť, ale niekomu ich darovať alebo urobiť s nimi niečo, aby boli využité. Lebo to, že teraz chodíme po istom moste, neznamená, že by to tak malo byť do konca života. Myslím, že život je zmena a kým človek nevyskúša veľa vecí, nevie, v ktorej polohe sa cíti najlepšie. A to je vo všetkom tak - v sexe, vo vzťahu, vo vnímaní vecí okolo nás.

Máte veľmi rád slobodu. Mali ste však niekedy pocit, že jej máte málo?

- Každý by si mal vyriešiť najmä tú vnútornú slobodu. Lebo základom je hlavne mier v duši. V tom cítiť slobodu a nie mať nejaké výčitky a strhávať sa. Prečo? Deň treba žiť naplno.

Vedeli by ste sa svojej slobody vzdať kvôli žene, ktorá by za to stála?

- To v tejto chvíli neviem zodpovedne povedať. Zatiaľ netúžim okrúžkovať sa. Ešte som strašné decko a rád si rozťahujem krídelká všade, kde som a takýto záväzok je predsa zodpovednosť. Tam treba zvažovať, aby sa tá druhá strana nezranila a to by ma skľučovalo. Takže sa tomu vyhýbam. Ale páči sa mi, keď je človek zamilovaný. Vtedy nerieši taký či onaký stratený čas. Chce iba byť s milovanou osobou a vtedy je to najkrajšie. No u mňa to nikdy dlho netrvá. To je zaujímavé. Ale ja z toho vyrastiem. Aspoň dúfam. A keď nie, tak sa asi budem snažiť dať tú lásku do niečoho iného - tak ako milujem film, ako sa mi páčia iné veci... Koniec-koncov, čas ukáže, čo je pre nás najlepšie.

Ako ste dospeli k tomu, čo robíte?

- Môj otec a mama sú veľmi rozdielne povahy, úplné protipóly. Boli sme teda vždy taká "funny" rodina. Samozrejme, boli aj cirkusy, to je normálne. A práve táto krivka ma držala v rytme, že som mal v krvi iný pulz...

Šokoval vás nejaký známy človek ako Karola Mrenu?

- Nie, lebo ja som sa tešil z toho, keď došlo k nejakým vyhraneným situáciám. O to nám totiž išlo. Pre mňa je zábavné ukazovať ľuďom, aké sú známe osobnosti z tej druhej strany, keď sa im nedostáva toho, čo ima patrí. Kto prejaví svoju ješitnosť viac, kto menej.

Zmenilo sa niečo vo vašom živote po tom, čo ste sa stáli známou tvárou?

- Nič, len niekedy je trošku viac roboty a človek sa cíti psychicky vyčerpaný. Ale zas, keď človek dá, tak aj dostane, takže je to v poriadku. Páči sa mi ako žijem, hoci nemôžem povedať, že by som chcel takto stagnovať. Chcem skúšať aj iné veci. Dnes je dnes a zajtra môže byť inak.

Vraj ste v súčasnosti jednou z najžiadanejších tvárí reklamného biznisu...

- Ani neviem. Hovorí sa všeličo. Ak je to tak, tak sa z toho budem iba tešiť.

Na čo najviac míňate zarobené peniaze?

- V oblečení som strohý, ale milujem hudbu, filmy a doprajem si aj v jedle. Nie som typ, ktorý by si korunky šetril. Niečo míňam aj na svoje koníčky - napr. lyžovanie je dnes drahý špás. Ale robí mi to radosť, tak do toho peniaze vrážam. A ešte na nejakú dobrú aparatúru. Do erotických salónov chodím na gastrolístky (úsmev).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári