schodov, ktorými každý deň prechádzala do svojho úradu, sú už pre ňu minulosťou. Keďže od nového roka sa všetky OÚ zrušili, podobne ako jej ďalší košickí kolegovia J. Levický a L. Hermann sa stala v štátnej správe nadbytočnou. So svojimi podriadenými sa slávnostne rozlúčila na obed v posledný deň uplynulého roka. Zobrala si tri vrecia so svojimi vecami, dva jogurty a nostalgiu...
„Samozrejme, že ma trochu popadla aj nostalgia, lebo sme tu boli veľmi dobrý kolektív a mala som kvalitných spolupracovníkov. Keď som tu v roku 1998 nastupovala, po predchádzajúcom vedení OÚ menovanom Mečiarovou vládou sme zdedili 25-miliónový dlh. Postupne sme to všetko dávali do poriadku a podarilo sa nám stabilizovať chod úradu. Boli sme relatívne fungujúca konglomerácia rezortných ministerstiev, ktoré sme zastrešovali. Malo to aj svoje plus, keďže bolo menej prierezových zamestnancov. Trochu mi neide do hlavy význam súčasnej reformy, keďže mám pocit, že nové usporiadanie špecializovanej štátnej správy prinesie vyšší počet zamestnancov obslužného personálu. Pre ministerstvá by to síce malo znamenať jednoduchšie riadenie, avšak obávam sa, že občania touto reformou veľa nezískajú, skôr naopak."
„Centrála" OÚ sídlila v priestoroch MČ Košice - Staré mesto, pričom vzťahy medzi straníckymi kolegami z SDKÚ M. Laskovskou a starostom Jánom Sülim neboli vždy ideálne. Pred poldruha rokom dokonca J. Süli dal OÚ výpoveď, avšak tento spor sa napokon skončil kompromisom. „Pravdou je, že niekedy sme neboli schopní platiť naše záväzky voči tejto mestskej časti, no nakoniec dostali vždy to, na čo mali nárok. Žiaľ, naši predchodcovia vyrobili veľký dlh, z ktorého napokon mal osoh aj pán Süli. Staré mesto totiž vysúdilo od štátu za roky 1996-98 okolo 900 000 Sk iba na penále. Som rád, že starosta teraz trochu prehodnotil svoj postoj k štátnej správe a snaží sa o to, aby v budove na Hviezdoslavovej zostala štátna správa v podobe budúceho zlúčeného úradu práce a sociálneho úradu. Neviem však, ako to dopadne, keďže podmienky na fungovanie nášho sociálneho odboru tu boli dosť zlé, chýbal aj bezbariérový vstup."
Momentálne sa M. Laskovská teší na novú etapu svojho života. Jej novým „zamestnávateľom" sa stane Sociálna poisťovňa, ktorá jej bude posielať každý mesiac dôchodok. Ako s úsmevom tvrdí, ide rozšíriť stavy dôchodcov, aby v republike bolo o jedného prestárleho človeka viac... Popri tom zmení aj svoje bydlisko, z Košíc sa presťahuje do švajčiarskeho kantonu Turgon. Ide tam za svojim snúbencom Petrom Faberom. Ten je od nej o dva roky starší a pracuje v súkromnej firme na výrobu šijacích strojov. Bývať budú pri Bodanskom jazere na severovýchode Švajčiarska pri hraniciach s Nemeckom a Rakúskom. „Nebojte sa, aj naďalej budem chodiť do Košíc a otravovať vás... Budem slovenskou dôchodkyňou vo Švajčiarsku a ešte uvidím, ako sa budem ďalej realizovať."
Svadba oboch zaľúbencov prebehne na budúci mesiac vo Švajčiarsku. Ako nám M. Laskovská sľúbila, je to síce už jej tretia, ale zároveň posledná svadba... S bývalým českým emigrantom Petrom sa zoznámila viac ako zaujímavým spôsobom cez internet. „Najprv sme spolu len chatovali a písali si maily. Potom sme sa stretli v Prahe, bola som za ním vo Švajčiarsku a on za mnou v Košiciach. V Prahe ma požiadal o ruku a povedala som áno. Som rada, že osud chcel, aby sme sa stretli," usmieva sa.
Tá už onedlho odcestuje spolu so svojím budúcim manželom do Švajčiarska. So sebou si berie lyže a kolieskové korčule. Ako fanúšikovia tohto „kolieskového" športu chcú na nich po asfaltkách pobehať okolie Bodanského jazera. Dohodnutí sú aj na iných veciach. „Beriem si aj zjazdové lyže, ja ho budem v Alpách učiť lyžovať a on mňa nemčinu. On totiž zatiaľ iba bežkoval. Taktiež oprašujem nemčinu, ktorú som sa učila na strednej a vysokej škole. Ide mi to síce pomaly, ale určite sa do toho dostanem. Nevýhodou je, že Peter hovorí po česky. Povedala som mu však, že túto reč nemôže často používať, lebo ináč sa po nemecky nenaučím," dodala zaľúbená exprednostka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári