a kanalizácie na dva subjekty. Už spomínanú VVS a Podtatranskú vodárenskú spoločnosť, a. s. Obe spoločnosti následne prevzali na seba všetky aktíva a pasíva bývalého štátneho podniku. Transformáciou na akciovú spoločnosť sa uzavrela prvá etapa privatizačného projektu a jediným akcionárom sa stal Fond národného majetku Slovenskej republiky.
"Momentálne prebieha prevod majetku a zmena systému riadenia a záverečnou etapou transformácie bude prevod akcií spoločnosti na mestá a obce vo východoslovenskom regióne. Finálny stav by mal predstavovať pre VVS, a. s. , 937 akcionárov, ktorí budú disponovať 7 milión 348-tisíc akciami, rozdelených podľa počtu obyvateľov v danom meste alebo obci," dozvedáme sa od generálneho riaditeľa VVS Ing. Stanislava Hrehu.
Po transformácii na akciovú spoločnosť nové vedenie pristúpilo k riadiacim a organizačným systémovým zmenám. "Okrem likvidácie negatív ako byrokracia, prezamestnanosť, ktoré sužujú vodárenské spoločnosti v mnohých krajinách, či orientácie sa na marketingový manažment, riešime aj vysokú stratovosť, spôsobenú ešte v štátnom podniku zanedbaním investícií do obnovy a rekonštrukcií existujúcej infraštruktúry a sietí. Intenzívne však plánujeme a rozbiehame výstavbu nových vodohospodárskych stavieb."
Pracovníci vodární momentálne spracovávajú množstvo štúdií od združení miest a obcí. So starostami, či primátormi hľadajú možnosti prípravy projektov a spôsob ich financovania.
"K naším prioritám patrí získavanie relevantných informácií o potrebe napojenia sa na vodovodnú sieť a kanalizáciu od miest a obcí. Sem patrí aj príprava štúdií pre jednotlivé oblasti v snahe realizovať tieto stavby za najvýhodnejších podmienok a v rozumnom časovom rozhraní. Efektívnou metódou spolupráce sa ukázala forma spájania obcí do združení, ktoré za pomoci našich odborníkov jasne stanovia ciele a priority regiónu. Nimi spracovaná štúdia je podkladom pre projektovú dokumentáciu a riešenie systému financovania. Podľa môjho názoru práve tento trend musí byť východiskovým bodom budúcej spolupráce s mestami a obcami ako svojimi akcionármi."
Výhodné riešenie predstavuje koncepcia tzv. krížovej dotácie medzi obcami s nedostatkom financií a finančne silnejšími mestami v regióne.
"Riziko koncepcie spočíva v možnosti rozhodnutia obcí vystúpiť z vodárenskej spoločnosti. Po mnohých rokovaniach s primátormi a starostami obcí si však myslím, že všetci budúci akcionári Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti nemajú záujem rozdeľovať vodárenskú spoločnosť, naopak, podľa ich názoru má VVS spravovať ako celok majetok, ktorý bol transformovaný z bývalého štátneho podniku."
Po ukončení transformačného procesu majú mestá a obce možnosť voľby spôsobu ako modernizovať poskytovanie služieb a zároveň rozhodnú, či poskytovanie takýchto služieb sprivatizujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
