federatívnej republiky pôsobil na území Saudskej Arábie a Kuvajtu, ktorý napadol iracký agresor. Následne po návrate z Iraku sa stal spoluautorom knihy Pouštní horečka. Napísal ju spolu s veliteľom československej jednotky v Perzskom zálive Janom Valom a novinárom Jaroslavom Kmentom. Táto literatúra faktu hovorí o použití yperitu a sarinu vo vojne Iraku proti Kuvajtu. Husajn neváhal použiť chemické zbrane proti vlastnému ľudu. Na následky barbarského činu, ktorým porušil všetky medzinárodné konvencie, zahynulo v roku 1988 v Iraku desaťtisíc Kurdov, nevinných ľudí, matky a deti nevynímajúc. A práve táto kniha ho takmer katapultova k stretnutiu so Saddámom Husajnom.
"Dlhý čas som žil v Prahe, keď som v jeden deň dostal z ministerstva zahraničných vecí Iraku, prostredníctvom ich veľvyslanectva v Prahe, pozvánku, aby som navštívil Irak. Bolo to práve v roku, kedy vyšla kniha Pouštní horečka. Neskôr som zistil, že pozvánku dostali aj moji dvaja spoluautori knihy," hovorí P. Želinský, ktorý si pozvanie spájal s propagandou bývalého diktátora.
"Chceli, aby sme sa prišli pozrieť, ako to tam vyzerá po rokoch od skončenia vojny. Zdevastovaná krajina, prehliadka južných oblastí Iraku, kde prebehli najväčšie boje. Malo sa letieť na dva týždne a v pozvánke bolo napísané, že nás prijme aj Saddám Husajn."
Práve pozvanie na stretnutie s nedávno dolapeným Husajnom sa ale P. Želinskému nepozdávalo. "Odmietol som to veľmi rázne. Nemal som pocit, že práve ja musím robiť Husajnovi propagandu a potriasať si s ním ruky pred kamerami."
A ako si irackí "bossovia" spomenuli práve na P. Želinského? "Je mi to divné, pretože oni považovali našu knihu za objektívnu. My sme ho však nechválili, písali sme o tom, že si Husajn nevážil svet, nerešpektoval medzinárodné zákazy. Bolo to pre mňa prekvapenie."
P. Želinský je rád, že Husajna konečne zlapali, podľa neho však vo vojne urobil zásadné chyby. "Moc držal prostredníctvom tajnej polície, presadzoval systém strachu. Mal skúsených vojenských dôstojníkov, z ktorých nejeden naberal skúsenosti a vedomosti aj v bývalej ČSSR. V prvej vojne však zlyhala armáda takticky, teraz zveril Saddám velenie svojim dvom synom. Nemali skúsenosti, ako sa hovorí, vždy je lepšie byť dobrým majorom, ako zlým generálom. Iracká armáda nemala spojenie, centrálne velenie, rozviedku, dostávali protichodné informácie."
Po vtrhnutí do Bagdadu však Saddáma nie a nie nájsť. "Je to relatívne, Irak je rozsiahla krajina a ak má pri sebe niekto peniaze a pozná terén... Vedel, kde je aká diera, kde sa môže ukryť. Jeho niektorí stúpenci sa stiahli kvázi do ilegality a som zvedavý, ako dlho vydržia. Vždy môžu bojovať partizánskym spôsobom, to je pre nich najúčinnejšie."
Máte pocit, že sa situácia v Iraku v dohľadnom čase ukľudní? "Vôbec nie. Veľa bude záležať od toho, čo sa stane, ak odídu Američania a spojenecké sily. Je tu otázka novej vlády, čo s Kurdami, Šiítmi, či Sumitmi, ktorí odchodom Saddáma pociťujú porážku. Ako sa k problému postavia väčšinoví Šiíti? Otázne je aj, koľko peňazí je ukrytých v bankách a na aký účel budú použité. Netreba podceňovať Kurdov, som zvedavý, či dostanú väčšiu autonómiu, alebo sa budú usilovať o svoj vlastný štát."
P. Želinský v súčasnosti pracuje ako poradca prezidenta UN Veterans Slovakia (Vojnoví veteráni OSN na Slovensku). Občianske združenie spája okolo 4 000 vojnových veteránov, ktorí po roku 1989 pôsobili v mierových operáciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
