predložilo ekumenickej rade cirkví návrh, ku ktorému sa majú jej členovia vyjadriť.
"Všetci mali záujem o uzavretie zmluvy, ale pokiaľ ide o text, asi vznikne nový. Budeme musieť zohľadniť jednotlivé pripomienky cirkví, otázka výhrady svedomia sa totiž úzko dotýka vieroučných učení jednotlivých cirkví," povedal tajomník rady Ondrej Prostredník. O konečnej podobe textu očakáva "zaujímavú" diskusiu, najmä k téme lekárskej etiky.
Zmluva má umožniť veriacim, aby mohli odmietnuť vykonávať činnosti, ktoré sú v rozpore s ich vierou - ide napríklad o prácu počas cirkevných sviatkov, sudcovia a právnici by mohli odmietnuť účasť v rozvodovom konaní, lekári zase odmietnuť predpísať antikoncepciu a vykonať niektoré zákroky, ako interrupcie, sterilizácie či umelé oplodnenie. Už roky je u nás možné odmietnuť vojenskú službu, pre výhrady svedomia ju však môžu odmietnuť všetci ľudia, nielen tí, čo sa hlásia k niektorej cirkvi.
Pravoslávne učenie rovnako ako katolícke hovorí, že človek bude vzkriesený s celým svojím telom, diskusia o tom, ktoré lekárske zákroky bude možné odmietnuť, by sa tak mohla týkať aj transplantácie. "Z hľadiska cirkví, ktoré sa na zmluve podieľajú, nemyslím, že by niektoré mali niečo proti darcovstvu orgánov, no môže to byť jedna z vecí, ktorá môže vyskočiť," povedal Prostredník.
Evanjelici majú zase mierne liberálnejší pohľad na antikoncepciu a umelé oplodnenie. Jednotlivé cirkvi tiež svätia odlišné dni a sviatky. Pravoslávni oslavujú Vianoce podľa juliánskeho kalendára až šiesteho a siedmeho januára, cez pracovné dni. "Naši veriaci si musia brať dovolenky, snažili sme sa presadiť do novely Zákonníka práce, aby mal zamestnanec v tieto dni, ak o to požiada, voľno, nemuselo by byť platené. Nepodarilo sa to," povedal Michal Švajko z Prešovskej pravoslávnej eparchie.
Generálny biskup evanjelickej crkvi na Slovensku Július Filo si myslí, že zmluva je dôležitá. "Môže posilniť ľudí, ktorí sa budú chcieť z dôvodov svedomia zachovať inak. Budú si môcť vyhradiť právo na takýto samostatný postoj."
"Vnucovať isté veci nikomu nemožno a právo nepracovať počas veľkých cirkevných sviatkov je základné ľudské právo," tvrdí biskup Géza Erdélyi z Reformovanej kresťanskej cirkvi.
Ústredný zväz židovských náboženských obcí zaujal k zmluve neutrálne stanovisko, nemyslí si, že by bola zvlášť potrebná. "Nie sme proti, ale nie sme ani bojovníci za," povedal František Alexander zo zväzu.
Zmluvu o výhradách svedomia má Slovensko podpísať aj s Vatikánom. Už prešla pripomienkovým konaním, podľa ministra spravodlivosti Daniela Lipšica sa teraz čaká na pripomienky z Vatikánu. Potom ju minister predloží vláde.
ZMLUVA O SVEDOMÍ
Návrh zmluvy, ktorý dostali registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, je takmer totožný s návrhom zmluvy, ktorú má Slovensko podpísať s Vatikánom.
Právo na uplatnenie výhrady svedomia sa podľa nej týka:
a) činností v ozbrojených zložkách a ozbrojených zboroch vrátane výkonu vojenskej služby,
b) zdravotníckych činností, najmä konanie vo vzťahu k umelým ukončeniam tehotenstva, umelým alebo asistovaným oplodneniam, pokusom a nakladaniu s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanázii, klonovaniu, sterilizácii aantikoncepcii,
c) výchovno-vzdelávacej činnosti,
d) súdnej rozhodovacej činnosti a poskytovania právnych služieb,
e) pracovnoprávnych a obdobných pracovných vzťahov, ako aj iných právnych vzťahov.
Konanie na základe výhrady svedomia podľa tejto zmluvy vylučuje právnu zodpovednosť osoby, ktorá uplatnila toto právo.
Právo na uplatnenie výhrady svedomia podľa tejto zmluvy neoprávňuje na konanie vedúce k zneužitiu výhrady svedomia. Na vykonávanie zmluvy má dohliadať komisia, ktorá bude posudzovať oblasti a činnosti, ktoré sú predmetom výhrady svedomia.
Zmluvu o svedomí má Slovensko podpísať s týmito
cirkvami: Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev, Pravoslávna cirkev, Evanjelická cirkev metodistická, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Cirkev adventistov siedmeho dňa, Apoštolská cirkev, Ústredný zväz židovských náboženských obcí, Starokatolícka cirkev, Cirkev československá husitská.
Slovensko nie je úplne procirkevné
Na otázky odpovedá MICHAELA MORAVČÍKOVÁ, riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví.
Majú zmluvu o výhrade svedomia aj iné štáty, alebo je Slovensko výnimkou?
"Zmluva medzi Slovenskom a Svätou stolicou o výhradách svedomia bude unikátna. Niektoré prvky však už v našej legislatíve sú a existujú aj v legislatíve európskych štátov. Slovenská ústava umožňuje uplatniť výhradu svedomia pri odmietnutí vojenskej služby. V Trestnom zákone a Trestnom poriadku je zakotvené právo pre cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou určeného duchovného odmietnuť vypovedať, ak by porušil spovedné tajomstvo. To sú najštandardnejšie výhrady, ktoré sa v legislatívach uplatňujú. Potom sa objavujú tie, ktoré sa dotýkajú pracovného práva. Ďalej môže ísť o súdne rozhodnutia - spomeniem rozhodnutie súdu na právo na pracovné voľno v sobotu u veriacich židovského náboženstva, alebo rozhodnutie nemeckého súdu, keď uznal právo zamestnávateľa, cirkevnej nemocnice, rozviazať pracovný pomer s lekárom, ktorý mal pozitívny postoj k vykonávaniu potratov, keďže jeho názory sa nezlučovali s názormi zamestnávateľa."
Nie je takéto zmluvné previazanie štátu s cirkvami, akého sme svedkami na Slovensku, vývojom opačným smerom, akým sa uberá Európa? Vo Francúzsku štát zakázal výrazné náboženské symboly v štátnych inštitúciách.
"Istá oblasť štátno-cirkevných vzťahov je u nás upravená povojnovou legislatívou. Ide o hospodárske záležitosti a ukazuje sa, že nová legislatíva upravujúca pôsobenie cirkví bola na niektoré prípady šitá horúcou ihlou. Neznamená to, že je nevyhovujúca, ale je pravda, že Slovensko má za sebou totalitný vývoj, a chýba mu skúsenosť s demokratickou tradíciou a skúsenosti s imigráciou, je tu takmer homogénne kresťanské prostredie, preto neriešime otázky náboženskej diverzity, ako sa riešia vo Francúzsku."
Čo sa stane, ak ako homogénna spoločnosť vstúpime do Európskej únie a budeme musieť tieto otázky riešiť?
"Závisieť to bude od toho, či si členské krajiny ponechajú právo rozhodovať o kultúrnych a náboženských otázkach vo vlastnej réžii, alebo bude vývoj smerovať k unifikácii noriem, ktoré upravujú vzťahy štátu a cirkví. Myslím, že väčšina štátov sa bude prikláňať k tomu, aby tieto veci boli v rukách národných legislatív, lebo veľa štátov má svoje štátne cirkvi - luteránske cirkvi v severských krajinách, pravoslávna grécka cirkev, anglikánska cirkev vo Veľkej Británii, tie majú oveľa väčšie právomoci. Slovensko nie je výnimočné ani extra procirkevné, vo vzťahu k cirkvám je na polceste. Štát do cirkví nezasahuje, ale s nimi kooperuje a niektoré ich aktivity podporuje - na druhej strane u nás neexistuje nijaká štátna cirkev, ktorá by mala zvláštne privilégiá."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
