ostáva oboma nohami pevne na zemi a hviezdne maniére mu veľa nehovoria. V zákulisí Štátneho divadla, kde sa predstavil v rámci podujatia U. S. Steel Košice Štedré vločky, zaujal aj svojím galantným správaním a pocitom pohody, ktorý okolo seba šíril. A v takom duchu sa niesol aj celý náš rozhovor, v ktorom sme nemohli opomenúť ani sviatky pomaly nám klopkajúce na dvere...

Vianoce mnohí nazývajú obdobím nostalgie a spomienok. Je to tak aj u vás alebo je to pre vás skôr čas plný smiechu a radosti?

- Skôr plný radosti. Ja mám Vianoce veľmi rád, len škoda, že sú také krátke. Preto si s Hankou už tri týždne pred tým než začnú, postavíme stromček - aby sme si ten čas predĺžili. A keďže počas tohtoročných sviatkov letíme do amerického Houstonu, tak sme si doma postavili dva stromčeky už mesiac pred Vianocami.

Ako ich obvykle ozdobujete?

- Veľmi sporo. Ja nemám rád veľa výzdoby. Páčia sa mi biele svetlá, tie sú najkrajšie, a potom pár ozdôb a nejakú svetlú lametu. Ale iba veľmi málo.

Každoročne trávite najkrajšie sviatky roka so svojou rodinou v Košiciach. Ste tradicionalista, čo sa týka Vianoc a ich oslavy?

- Ani neviem. Ale vždy mi je ľúto, že je tak rýchlo po všetkom. Človek v sebe dlho nosí predvianočnú atmosféru - veľmi rád nakupujem darčeky, pekne ich balím - a potom príde rodina a v priebehu minúty sa všetko pootvára, narobí sa hrozný neporiadok z papiera a celá atmosréfa končí. Potom sa na druhý deň všetci navštevujeme, prejedáme sa, každému je zle zo zákuskov, zemiakového šalátu... Takže ja si skôr vychutnávam tú predvianočnú atmosféru.

Považujete sa za Košičana alebo vám viac vyhovuje označenie kozmopolitný človek?

- Kozmopolitný nie. Ja som Košičan, tu som sa narodil, zažil prvé kroky na javisku a vždy na to veľmi rád spomínam.

Na koho si spomeniete, keď uvažujete o zašlých časoch prežitých na doskách košického divadla?

- Na sólistov, ktorí mi hneď od začiatku pomáhali - či to bola Eliška Pappová alebo pani Hanáková, ktorá bola nie len vynikajúca speváčka, ale aj herečka a od ktorej som sa toho veľmi veľa naučil. My sme spolu robili málo, ale ja som sa na ňu chodil dívať, to bola skvelá škola. A ona mi povedala dve vety, ktoré si pamätám dodnes: ´Keď si na javisku, predstav si, že práve toto sa ti stalo v živote. Vtedy ti ľudia uveria.´ a ´Pokiaľ sa chceš v divadle urážať nad veciami, ktoré ti povedia druhí, musíš z neho odísť.´.

Dokázali ste sa bez problémov týchto rád pridŕžať?

- Na začiatku nie, ale potom to prišlo. V divadle nemôžete mať kamarátov. S kolegami si môžete ísť sadnúť, zažijete s nimi krásnu atmosféru... Ale vo chvíli, keď začnete vybočovať z ich cesty a začnete ísť vyššie, to nikdy nerobí dobrú vodu. A ten druhý, ktorý sa na tú dráhu nedostane, zrazu už nie je váš kamarát. A vtedy si uvedomíte, že čo s tým?! Preto si myslím, že v divadle človek nemôže mať priateľov.

Vy ste poľahky dokázali oddeliť pracovný život od súkromného?

- Áno, dokázal. A čo je veľmi dobré, keď účinkujete na západe, je, že sa s kolegami zídete maximálne na 5 týždňov. To je ideálna doba, počas ktorej sa ešte nestihnú robiť pletky, pretože každý sa snaží urobiť inscenáciu čo najlepšie, aby sa páčila ľuďom. A po tých pár týždňoch sa s nimi rozídete a je to v pohode.

Zraňujú vás intrigy?

- Zraňuje ma nepravdivosť. Strašne nemám rád, keď niekto klame a napíše o vás hlúposti, ktoré síce viete, že nie sú pravdivé, ale čo v tej chvíli môžete urobiť? Zavolať šéfredaktorovi? Veď to je to, na čo bulvár čaká.

Nezdá sa však, že by ste vy boli veľkým sústom pre bulvár...

- To radšej zaklopte na drevo! Ja bulvár neprovokujem, nikdy nerobím niečo, čo by mohli použiť. A keď sa niekto tomu vystaví, tak to, samozrejme, napíšu a ešte aj skreslia. No na druhej strane poznám aj pár ľudí z našej brandže, ktorí využívajú bulvár ako reklamu. A to je veľmi lacné.

Je pre vás divadlo drogou?

- Áno, divadlo je veľká droga. A funguje v ňom jedna spravodlivosť, že keď sa otvorí opona už vám nik nepomôže. V tej chvíli musíte ukázať, čo viete...

Čo je pre vás slastnejšie - potlesk alebo vlastný pocit uspokojenia z dobre vykonanej práce?

- Myslím, že najkrajšia melódia, ktorú spievame, je potlesk.

Čo patrilo k pracovným vrcholom takmer uplynulého roka?

- Robil som nádhernú inscenáciu v Paríži, teraz idem do Houstonu, kde ma začiatkom nového roka čaká premiéra. Najväčší úspech však bude, že na budúci rok budem účinkovať v milánskej Scale. To je méta, ktorú chce dosiahnúť asi každý spevák.

Takže budúci rok sa opäť ponesie v pracovnom duchu...

- Na budúci rok budem veľmi málo doma - po Houstone ma čaká Londýn, Japonsko a už spomínaná milánska Scala. V máji budem doma a to už som potvrdil veľké turné s Ľubicou Vargicovou, slovenskou speváčkou a s Luckou Bílou. To bude v máji a vyzerá to tak, že prídeme aj do Košíc.

Už niekoľko rokov ste ženatý so známou speváčkou Hankou Zagorovou. Je manželstvo dvoch umelcov diametrálne odlišné od vzťahu dvoch neumelcov?

- Keď sú obaja v brandži, je veľmi dôležité, aby nenastal moment, že jeden na druhého žiarli, že je úspešný. Ja som mal šťastie, že Hanka zažila veľkú slávu, takže priala aj mne, vždy mi pomáhala a dodnes pomáha, aby som mohol vždy stúpať vyššie. Nikdy som nezažil, aby na mňa žiarlila. To musí byť veľmi nepríjemné.

Ste si navzájom aj kritikmi?

- Hanka mi hneď po predstavení povie, čo sa jej páčilo alebo nepáčilo a čo mám opraviť.

Dokážete túto kritiku prijímať bez prehnaných emócií?

- Je jasné, že kritika nikdy nie je príjemná. Ale kto vám ju má povedať, ak nie najbližší človek? To je veľmi dôležité. Preto si na nej túto otvorenosť a úprimnosť vážim.

Precestovali ste veľmi veľa krajín, ktoré miesto na svete vo vás zanechalo mimoriadne hlboký dojem?

- Najviac na mňa zapôsobil Rím a Londýn. V Ríme ma očaruje mentalita ľudí, ktorí majú na všetko čas, nerozčuľujú sa a navyše mi vyhovuje, že aj v zime je tam príjemne. Zimu totiž nemám rád.

Ako obyčajne trávite voľné chvíle?

- Nepúšťam si žiadnu muziku, sme doma alebo si ideme sadnúť niekam na dobrú večeru alebo za známymi. Nijak zvláštne, potrebujem iba pokoj.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári