roku. V starootcovských písankách nájdeme ku 24. decembrovému dňu zaznačených veľa pranostík a vešteckých obyčají.
Už prvé hodiny tohto dňa potvrdzujú, či platí tvrdenie z prvého stidžieho dňa (25.11.). Podistým ho pamätáte - Ak je Katarína na blate, Vianoce sú na ľade. Naši starkí sa z ľadu v tento deň úprimne vytešovali, veď dodnes sa vraví: Lepšie Vianoce treskúce ako tečúce. Vedeli však aj to, že sú roky, kedy prichádza vianočný odmäk, keď sa hovorí: Na Adama a Evu očakávaj oblevu. Dážď naozaj nebýva vítaným sviatočným hosťom. Gazdíčkovia už v minulosti konštatovali: Ak sa na Vianoce voda z neba leje, starosť o úrodu hlavu nám zohreje. Upršaný 24. december vraj spoľahlivo signalizuje, že zima potom trvá veľmi dlho. Všeobecne známa je aj skúsenosť: Zelené Vianoce - biela Veľká noc. Starí vidiečania aj dnes vítajú, ak Vianoce nadídu s poriadnymi mrazmi a jasným nebom. Hovorievajú: Ak je na Štedrý deň východ slnka jasný, urodí sa veľa obilia.
Podobná je pôvabná prípoviedka: Štedrý večer jasný, každému je milý, dá vraj pán Boh vína, požehná v obilí. V rôznym obmenách možno pri takomto počasí rátať aj s veľmi dobrou úrodou hrozna, hrachu, či sena. Gazdinky pri pohľade na žiarivé štedrovečerné hviezdičky s uspokojením vravia: Na Štedrý večer hviezdičky, ponesú vajcia sliepočky.
K vešteckým zvykom tohto magického dňa patrí aj pranostické čarovanie. Na vidieku ľudia dávajú pred začiatkom štedrej večere za okno mištičku s vodou. Ak do rána zamrzne či ľad misku roztrhne, údajne sa zo studne stratí voda. Niekde robia aj test s cibuľou - oddelia po večeri 12 lupienkov, označia ich mesiacmi a podľa toho, či v nich ráno nájdu vlahu alebo budú uvädnuté či zosušené, odhadujú akých bude v počasí 12 mesiacov nadchádzajúceho roka.
Ani 25. decembra na Boží hod vianočný si ľudia od pranostík neoddýchnu. Najlepšie je, ak mráz z predchádzajúceho dňa drží, pretože platí: Ak na Božie narodenie padá sneh, na poliach čakaj veľa obilia a ak je jasná obloha, gazdovia sa môžu tešiť na hojnú úrodu.
Hovorí sa tiež, že tento deň naznačuje, aký bude január, čo potvrdzuje aj pranostika: Ak na Božie narodenie začne pršať, štyri týždne bude počasie zamračené. V tomto roku sa starkí tešia i z toho, že 25. decembra je štvrtok. Ľudia totiž odpradávna odhadujú budúcnosť aj podľa toho, na aký deň v týždni pripadá prvý vianočný sviatok. Teraz máme dôvod na optimizmus, pretože: Ak pripadne Božie narodenie na štvrtok, bude rok veľmi úrodný, len vína bude prostredne, dobytkárom sa však bude dariť vo výhodnom predaji hoviadok. V tento deň už ľudia nedočkavo zisťujú, či po slnovrate pribúda aspoň máčik denného svetla - a z minulosti nám odkazujú, že sa tak deje, hoci iba o blšie prevalenie či o komárie zívnutie.
Druhý vianočný sviatok, meniny svätého Štefana mučeníka, má tiež schopnosť zasignalizovať čo-to o budúcnosti. Aj tento deň môže potvrdiť platnosť dávnych skúseností z jesenných dní stríg, keď sa hovorí: Ak je Barborka blatom ufúľaná (4.12.) chodí svätý Štefan po ľade. To sa vinohradníkom celkom pozdáva - horšie je, ak v tento deň fúka silný vietor - vtedy vraj treba čakať slabú úrodu hrozna. V takomto prípade sa však vyplatí prihotoviť si lopaty a odhŕňače snehu, pretože dedovia prízvukujú: Ak sa vetry na Štefana spolu chytia, veľké záveje narobia. Napokon, dodnes hodno rešpektovať aj ďalšiu štefanskú pranostiku: podľa nej, aké je v tento deň počasie, také bude v marci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
