Rožňava. Jeho o dva roky mladší komplic Zoltán si za spolupáchateľstvo trestného činu vraždy 73-ročnej dôchodkyne vyslúžil 12 rokov. Uvedené tresty si obžalovaní odpykajú v tretej - najprísnejšej - nápravnovýchovnej skupine.

Podľa obžaloby prokurátora, 14. októbra lanského roka okolo 20.30 hod., vnikla dvojica mládencov do dvora pani Ruženy K. Na ruky si natiahli rukavice a Michal sa vyzbrojil hrubým suchým konárom. Domácu paniu prekvapili v intímnej chvíli, pri vykonávaní malej potreby, teda v čase, keď nebola schopná akéhokoľvek odporu. Prvý z dvojice ovalil bezbrannú ženu zozadu konárom. Udieral ju ním v rýchlom slede veľmi silnou intenzitou a prudkosťou po hlave a tvári...

Pani Ružena K. utrpela rozsiahle poranenia. Bezprostrednou príčinou jej smrti bola vzduchová embólia v dôsledku devastujúceho poranenia kostí lebky, mozgu a vnútrolebečných štruktúr. Útočník jej palicou doslova rozdrvil ľavú polovicu hlavy… Podľa znalcov zo súdneho lekárstva o nesmiernej brutalite útoku svedčí skutočnosť, že početné kúsky roztrieštených kostí a mozgového tkaniva, sa nachádzali na zemi v blízkosti napadnutej ženy až do vzdialenosti dvoch metrov.

Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že motívom surového útoku boli peniaze. Po ubití dôchodkyne, násilníci vnikli do jej domu a dôkladne ho prehľadali. Zaujímali ich peniaze a cenné veci. Nasvedčovali tomu aj dve otvorené kabelky s vrstvou prachu, v ktorom boli stopy po chytaní rukami. Na jednej z nich sa našla pachová stopa Zoltána, kým jeho komplic Michal zanechal pachovú stopu na drevenom konári, ktorým udieral starú paniu. Čo obžalovaní v dome našli a zobrali, sa však zistiť nepodarilo. Oni sami sa k tomu nepriznali a od začiatku do konca tvrdošijne popierali, že starú paniu usmrtili, resp., že boli v jej dome.

Prostredníctvom tlmočníčky, ktorá prekladala ich vyjadrenia z maďarčiny do slovenčiny presviedčali senát, že s vraždou pani Ruženy K. nemajú nič spoločné. "Je mi ľúto, že Róži néni zomrela, ale ja s tým nič nemám, nebol som tam... Nikdy by som nikoho nezabil a už vôbec nie pre peniaze, to prisahám na život môjho krstného syna," tvrdil Michal. "Vrahovia sú na slobode... Som veriaci, verím, že Boh zariadi, aby sa ukázala pravda, kto vraždil, a aby boli potrestaní skutoční vrahovia," doplnil spoluobžalovaného Zoltán. Okrem iného uviedol aj meno muža, ktorý má údajne vraždu dôchodkyne na svedomí a tiež mená svedkov, ktorí by o tom mali niečo vedieť.

Na pojednávaní sa však ukázalo, že je to len odpútavací manéver obžalovaných a ich príbuzných. Tí sa mládencom na trestnej lavici tak veľmi snažili pomôcť, že sa pritom očividne zamotávali do vlastných lží. Ba čo viac, kvôli falošnému alibi, ovplyvňovali svedkov a do svojich klamstiev zatiahli viacerých ľudí… Pred súdom defilovali asi tri desiatky svedkov, a oddeliť, ako sa vraví plevel od zrna, bolo úlohou senátu.

Ten vyhodnotil s pomocou znalcov z odboru psychológie ako vierohodnú výpoveď svedkyne Moniky G. Mladá žena pred súdom uviedla, že v inkriminovaný večer obidvoch obžalovaných videla na konci záhrady dnes už nebohej Ruženy K. Konár v ruke Michala, aj rukavice, ktoré mali na rukách v nej vyvolali pocit, že idú kradnúť. "Videla som ich dobre, pretože si pod lampou, ktorá svietila, pripaľovali cigarety…," vypovedala Monika G., ktorá opísala čo mali oblečené a rukami znázornila aj veľkosť konára… S tým čo videla, sa následne zdôverila mame a tá to pred súdom potvrdila. Vierohodnosť výpovede Moniky skúmala znalkyňa z odvetvia psychológie, ale sklony klamať, či skresľovať prežité skutočnosti u nej nezistila. Za pravdovravnú a spoľahlivú osobu ju označili aj viacerí svedkovia.

Okrem tejto výpovede a zaistených pachových stôp, z troch svedeckých výpovedí vyplynulo, že v kritický večer videli Michala v blízkosti domu pani Ruženy K. Ten to nepoprel, ale tvrdil, že zháňal zápalky pre kamaráta… Iný svedok zas uviedol, že Zoltán vedel, kde mala nebohá peniaze. Preriekol sa pred ním, keď mu pomáhal píliť drevo. "Deň po smrti nebohej mi povedal, že mala peniaze tam, kde spávala, hore na poschodí…" Ďalší zo svedkov si spomenul, že si od neho Zoltán vypýtal topánky a tie, ktoré mal obuté, spálil… Obžalovaných usvedčuje z usmrtenia starej bezbrannej ženy aj nahrávka ich rozhovoru na obecnom úrade, v ktorom sa navzájom dohadovali, ako budú vypovedať, aby sa o tom čo urobili, nik nedozvedel. Korešpondujú s tým aj zadržané necenzurované listy, z ktorých vyplynulo, že ich príbuzní zahladzovali stopy činu, ktorý spáchali a ovplyvňovali svedkov.

Obžalovaných vyšetrila znalkyňa z odboru psychológie, ktorá zistila, že u nich ide o nevyrovnané emočne labilné osobnosti, afektívne dráždivé, impulzívne, v záťažových situáciách agresívne, bez empatie a ľútosti. Obidvaja majú sklony klamať a skreľovať niektoré skutočnosti vo svoj prospech.

Na základe uvedených skutočností a vykonaného dokazovania, senát nemal pochybnosti o vine obžalovaných. Pre vraždu so zbraňou (bol ňou konár), a porušovanie domovej slobody, ktorých sa dopustili v spolupáchateľstve, im súd vymeral hore uvedené tresty. Aj keď smrteľné údery dôchodkyni spôsobil len Michal, došlo k tomu po predchádzajúcej dohode a príprave obidvoch na uvedený skutok, v snahe získať peniaze. Po vynesení verdiktu nastalo v súdnej sieni ticho. Nenarušili ho srdcervúce výkriky, ani slzy doposiaľ netrestaných mládencov, ktorí krátko predtým predniesli plamenné záverečné reči v tom zmysle, že oni sú nevinní a vrah je vraj na slobode… Či ich umlčala výška trestov nevedno. Isté je len to, že za obzvlášť brutálny spôsob usmrtenia bezbrannej ženy, mohli "vyfasovať" aj výnimočný trest, resp. doživotie. Prokurátor sa vzdal odvolania, ale toto právo využili obžalovaní. O ich odvolaniach rozhodne Najvyšší súd SR.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári