robil syn Filipko, ktorý po celý koncert fandil mame v čestnej lóži. Obrovský záujem mu robil očividnú radosť. Mohol sa totiž predviesť aj on.
Skončili ste šnúru s Bielymi Vianocami. Aký je to pocit?
- Šnúra sa vlastne ešte neskončila, pretože mám pred sebou dve predstavenia Johanky z Arku v tunajšom divadle. A ako som už povedala na javisku, dúfam, že bude dobré počasie a 24. decembra odletí lietadlo, ktoré nás má dopraviť do Prahy. Lebo ak nie, tak by sme nestihli "Ježucha". Ale máme už pripravený aj krízový variant. O desiatej ráno by som prepadla panike, začala na letisku plakať a pretože sa o mňa stará Mercedes, príde po mňa auto, ktoré nás s Filípkom odvezie. Ale dúfam, že to dopadne tak, že poletíme a že nebude nijaká oštara.
Ľudia tu na Slovensku reagujú nádherne a to je fantastické.
Ako vznikli biele šaty, v ktorých ste spievali na záver koncertu a mali ste ich aj pri preberaní Zlatého slávika?
- Na ich spodnej časti sú texty pesničiek z mojej poslednej platne Jampadampa, na ktorú som celkom pyšná, lebo mi dlho nijaký album nevyšiel. Ani som nechcela, aby vyšiel skôr, pretože človek nesmie prekročiť mieru a spievať má, prípadne vydávať cédečko, iba keď je to nutné a keď to veľmi potrebuje. A nie každý rok len kvôli hudobnému trhu. No, a vrchnú časť šiat mi popísal Filípek, moja mama, ľudia, ktorých mám rada a tí, ktorí mi držali palce na Zlatom slávikovi. Takže to sú vlastne "slávikovské šaty", ktoré som chcela mať aj na tomto turné, lebo sa v nich cítim ozaj dobre.
Zlatého slávika ste získali. Mali ste radosť?
- Ľudia mi potom tvrdili, že som pri preberaní bola na javisku smutná. Ale ja som nebola smutná. Skôr dojatá. Chcelo sa mi hrozne plakať. Som taká citlivá dušička. Každý rok mám pocit, že by som nerada sklamala ľudí, ktorí mi dali hlasy. Lež aj keby som nezískala prvenstvo, tak to neznamená, že moja práca prestáva mať význam. Mám doma ešte osem slávikov, je to ozaj veľa. A keď príde niekto, kto začne ceny zbierať miesto mňa, budem mu to želať. Lebo ja som si to, čo som chcela, dokázala. Trebárs sa z toho ešte chvíľu budem tešiť a keď nie, tak nie, pretože som veľmi žičlivý človek.
Jampadampa je album, ktorý opäť potvrdil, že dvojica autorov Osvaldová - Sokup vám vyhovuje.
- Po desiatich rokoch sme ohromne zohraná trojica. Už si nič nemusíme hovoriť a vieme, o čo ide. S Gábinou Osvaldovou si rozumieme, lebo je to úžasný človek. Tá platňa nie je len moja spoveď, ale nás oboch. Je tam všetko, čo nás srdí, teší, a všetko s čím sa potrebujeme vyrovnať. Teraz sa cítim tak, ako vyzerá moja platňa. Cítim sa veľmi pekne. Mám krásne obdobie a dúfam, že dlho vydrží. Ale pozor, ono sa to veľmi strieda. Čiže až sa budem cítiť ako stará baba, potom nakrútim presne takú platňu.
Mamou ste neprestali byť ani na košickom koncerte. Komunikácia so synom, ktorý sedel v lóži, bola úžasná. Darí sa striedať role mama - umelkyňa?
- Bola som pyšná, že za mnou priletel. Pretože prišiel až teraz pred koncertom. A potom máme jeden voľný deň pred dvoma večermi s muzikálovou Johankou. A som strašne rada, že je so mnou. Ľudia sa ma večne pýtajú, ako to stíham, ale ja na rozdiel od iných matiek mám zas v lete dva mesiace prázdnin. A teraz máme vlastne tiež nádherné zimné prázdniny. A v januári odchádzame preč. Ďaleko. Ale nepoviem kam, lebo nám tam potom ľudia vyvolávajú a ja by som hrozne chcela zabudnúť na to, že jestvuje mobilný telefón a že sa volám Bílá. Takže idem spolu so synom ďaleko, aby nám bolo fajn.
Čo s tým voľným dňom v Košiciach?
- Chceli by sme ísť do kina. Neviete, kde dávajú dobrý film, aby sme mohli obaja? Vravíte, že trojrozmerné Spy Kids? Určite pôjdeme. Najmä by sme chceli dlho spať a potom by sme chceli dobre jesť a potom možno do kina a ešte by sme sa chceli pozrieť po nejakom Ježiškovi. My sme už veľkí a vieme, že darčeky nenosí, ale že si ich ľudia kupujú.
Kapustnica u rodičov Štefana Margitu bude?
- Milujem kapustnicu. A Štefanova mama ju varí fantasticky. Vlani som ju ochutnala po prvý raz a teraz sa teším.
Ako stihnete pripraviť Vianoce, keď prídete domov rovno na Štedrý deň?
- Ja som to mala veľmi dobre zorganizované. Celý rok. Takže som stihla opraviť rodičom dom, popísať zmluvu na stavbu svojho nového domu, presťahovať sa do druhého bytu, stihla som turné, cédečko, vlastne tri, lebo sme nahrali aj muzikál na ľade Rómeo a Júlia, ktorý hosťoval aj tu na Slovensku a potom ešte vyšiel nádherný album s vašim rodákom Štefanom Margitom. Je na ňom ešte Karel Gott a Eva Urbanová, ale to nie podstatné. Podstatné je, že som stihla všetko, čo som chcela. A ten zvyšok ešte dúfam dáko doženiem. Lebo sú veci, ktoré nie sú celkom v poriadku, ale čo narobím? Vonkoncom si nemyslím, že treba robiť okolo Vianoc nejaké obrovské upratovania. Baby si to strašne sťažujú tým umývaním okien a čojaviem čím. Ja si myslím, že ďaleko podstatnejšie je, keď sú ľudia v pohode, keď sa majú radi a sú spolu. Mám šťastie, že mám oboch rodičov a budem s mamou, otcom s babičkou a s dedom, s Filipkom a urobíme si krásne Vianoce.
Tešíte sa, že si v pondelok a utorok v Štátnom divadle opäť zahráte v Johanke, ktorá vám priniesla Cenu Thálie v roku 2000?
- Mali sme pár predstavení v Bratislave u pána Kukuru v divadle Aréna. Takže nebudem medzi predstaveniami ani taká veľká prestávka. A každé je zaujímavé niečím iným, vždy je to inak. Johanka je nadčasová a pre mňa výnimočná produkcia, takže pokiaľ budem môcť, budem ju hrať. A dúfam, že toto turné po Slovensku sa na budúci rok obnoví. Lebo ľudia majú o toto predstavenie veľký záujem.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
