Myslel som si, že sú to policajti, preto som zastavil, a z odkladacieho priečinka v aute som vyberal doklady. Zrazu niekto otvoril dvere auta, priložil mi k hlave pištoľ a prikázal, aby som otvoril dvere na strane spolujazdca. Potom si ku mne prisadol mladý muž. V ruke mal pištoľ, ktorú mi priložil k rebrám so slovami: ´Štartuj a ťahaj na Prešov!´ Tržbu odo mňa pýtal až počas jazdy," opísal lúpežné prepadnutie Gabriel M.
Zdôraznil, že nemal na výber, a preto mužovi, čo od neho žiadal tržbu povedal, že peniaze sú pod sedadlom, na ktorom sedí. Ten si ich odtiaľ vybral a vložil do čiernej igelitky. Pri krematóriu mu prikázal, aby odbočil na lesnú cestu a zastavil. Potom, mieriac na neho pištoľou, ho vyzval, aby vystúpil z auta a ľahol si tvárou na zem. Urobil o čo ho žiadal. Po dvoch, možno i piatich minútach zdvihol hlavu, a keďže lúpežníka nikde nevidel, vstal a prešiel k autu. Zistil, že je zamknuté a tak sa rozhodol, že pôjde pešo. Prišiel k mostu smerom na sídlisko Ťahanovce, stopol motoristu a požiadal ho, aby zavolal políciu.
Tak znela verzia lúpeže, ktorú predostrel vyšetrovateľovi vodič fy Kapa Dab, s.r.o. Prešov. K ozbrojenému prepadu malo dôjsť 15. januára 2001, pričom lúpežník si mal v igelitke odniesť tržby v hodnote 185 300 korún.
Táto skutočnosť však Gabriela M. netrápila. Krátko po výsluchu pred vyšetrovateľom jednoducho zdúchol... Z výsluchu jeho matky vyplynulo, že predal byt a nejaký čas sa údajne zdržiaval v Mníchove, neskôr v Zvolene a Banskej Bystrici. Miesto jeho súčasného pobytu sa však nepodarilo zistiť. Podľa zistení polície nie je o ňom záznam v evidencii obyvateľstva, nenachádza sa medzi odsúdenými, či väzobne stíhanými ľuďmi, ba ani medzi tými, čo už tento svet nadobro opustili.
Prokurátor obžaloval z trestného činu lúpeže so zbraňou Košičana Martina K. Ten však od začiatku tvrdí, že s tým nič nemá nič spoločné. "Nikoho som neolúpil a ani by som nebol schopný to urobiť. V to ráno som z odišiel z domu krátko pred piatou hodinou. V čase, keď došlo k prepadu na Prešovskej ceste, som spolu s kolegami stál na autobusovej zastávke MHD pri VSS. Čakali sme na autobus, ktorým sme chodili do práce. Prichádzal o 5.20 hod. a cesta na Bočiar trvala asi 20 minút… " bránil sa obžalovaný. Alibi mu pred súdom potvrdila aj manželka. Uviedla, že jej manžel spal v noci pred kritickým dňom doma a ráno okolo piatej odchádzal do práce, pričom tak ako obvykle, mu pripravovala kávu a desiatu...
Prečo sa teda dostal na trestnú lavicu práve 25-ročný otec dvoch dcér? Z obžaloby vyplynulo, že ho pri rekognícii cez feritové sklo, "jednoznačne a bez zaváhania", spoznal prepadnutý vodič.
V priebehu dokazovania však tento dôkaz "padol", ukázalo sa totiž, že bol získaný nezákonným spôsobom. Taký istý osud postihol aj pachovú stopu na sedadle spolujazdca v aute prepadnutého vodiča... Na druhej strane, aj netypické správanie sa údajne olúpeného Košičana a jeho vyhýbanie sa súdu, vyvoláva pochybnosti o pravdivosti jeho výpovede...
Obžalovaný na pojednávaní uviedol, že pozná dvojicu mužov, ktorí prepadnutie vozidla firmy Kapa Dab plánovali už v decembri 1999. "Doma ma navštívili Fero B. a Robo L. Prvý z nich mi navrhol, aby som im robil ´očko´, že chcú prepadnúť auto, čo vozí tržby. Poznal systém zberu tržieb, lebo kým nepôsobil nehodu, po ktorej mu odobrali vodičák, robil tú prácu aj on. Povedal mi, že k prepadu by malo dôjsť niekedy ráno, pri stánku PNS, ktorý je pri Tip-Tope. Zlostil sa, že k jednému takému prepadu, čo naplánoval už došlo, ale že z toho nič nemal, lebo to urobili bez neho...," opísal priebeh návštevy obžalovaný. Dodal, že tí dvaja mu predostreli plán, v ktorom rýtali aj s ním. Navrhli mu, že po neho mňa prídu autom a spolu sa odvezú k Tip-Topu.
"Robo mal čakať v aute, zatiaľ, čo Ferovou úlohou bolo ukradnúť peniaze. Odo mňa chceli, aby som v tom čase pozoroval okolie. Odmietol som to. Neskôr mi Fero ešte raz volal, či som nezmenil názor. Zopakoval som mu, že s tým nechcem mať nič spoločné," uviedol na pojednávaní obžalovaný. Okrem neho sa v "rečnisku" vystriedal aspoň tucet svedkov. Boli medzi nimi aj jeho nadriadení a kolegovia, s ktorými pracoval, resp. šiel v inkriminovaný deň do práce. Z jeho "zmenovky" sa nepodarilo zistiť presný čas príchodu na pracovisko, len to, že odpracoval 11 hodín...
Kvôli opakovaným neúčastiam údajne olúpeného korunného svedka, sa pojednávanie ťahalo tri roky. Medzitým došlo k zmene senátu a po približne 1 a polročnom pobyte vo väzbe, bol Martin K. prepustený na slobodu. Za celý ten čas jeho manželka na materskej dovolenke a dve maloleté deti, len živorili...
Tak ako od začiatku vyšetrovania, obžalovaný na záver pojednávania uviedol: "Som nevinný". Na základe vykonaného dokazovania senát Okresného súdu Košice I dospel k záveru, že ani po vykonaní všetkých dostupných dôkazov nebolo preukázané, že Martin K. spáchal skutok, z ktorého ho obžaloval prokurátor a vyriekol oslobodzujúci verdikt. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
