Risk s comebackom sa rockerom z Turbo vyplatil

Košice - Plzenskí Turbo v osemdesiatych rokoch slávili úspechy na koncertoch i v televíznych pesničkových súťažiach. Ich tvrdší melodický rock zvlášť

u nás dlhší čas počuť nebolo, ale nedávno sa kapela v zostave Jirka Lang (bicie, vokál), Petr Šťastný (basgitara, vokál), jediní z pôvodného zloženia, a nováčikovia Míra Chrástka (gitara, spev) a Míla Orcigr (klávesy) na slovenské pódiá vrátila priam triumfálnym spôsobom v spoločnosti legendárnych Škótov Nazareth. Pri tejto príležitosti sme českým rockerom položili niekoľko otázok.

Turné Turbo s Nazareth ako hosťami čo by ste k tomu povedali?

Jirka: "Nebudeme si nič nahovárať, hlavnou hviezdou sú tu Nazareth. Oficiálny názov turné môže vyzerať, ako chce, je to turné Nazareth a Turbo. Vždy s nami vystupuje aj nejaký predskokan, ale o tom, kto je zlatým klincom koncertu, nemožno pochybovať."

Petr: "Pre nás je samozrejme veľkou cťou, že môžeme hrať s takouto legendou. Sme radi, že sa nám podarilo takéto turné usporiadať."

Očakávate, že by vás Nazareth mohli na revanš pozvať do Škótska?

Jirka: "Na to by asi bolo lepšie spýtať sa ich. Nikto z nás to samozrejme neočakáva. S českým jazykom akákoľvek sláva končí v Rozvadove na hraniciach."

Nemáte pre takéto príležitosti nachystaný program so skladbami v angličtine?

"Pred rokmi sme mali celý koncert v angličtine, vystupovali sme vtedy s Puhdys. V Nemecku čeština nikoho nezaujíma, spev po anglicky bol nevyhnutnosťou. Zrejme by to bolo možné aj dnes, ale myslím, že ak by sme niekde hrali, tak určite skôr na východe."

Naposledy som vás naživo videl a počul v roku 1986, keď ste tu hrali spolu s Elánom. Zaujímalo by ma, čo sa dialo potom, zvlášť po roku 1989. Na Slovensku totiž o vás veľmi počuť nebolo.

Petr: "Hlavnou príčinou bolo asi to, že po revolúcii došlo k útlmu celkovej kultúry. To, že sa neskôr republika rozdelila, obmedzilo aj možnosti koncertovania. Turbo vtedy malo pauzu niekoľko rokov."

Jirka: "Od roku 1990 do roku 1998 sme vôbec nehrali. Každý nejakým štýlom podnikal. Richard Kybic mal veľkoobchod s hračkami, ja som v tej istej branži fungoval maloobchodne. Petr sa 'hral' tiež. My sme vôbec takí hraví ľudia, máme radi deti, ja som si ich zase teraz niekoľko urobil…"

Aké skúsenosti máte s hračkárskym biznisom?

"Skúsenosti s podnikaním sú asi také, že ešte teraz mám dlh 190-tisíc korún."

Čo bolo impulzom k tomu, že ste sa ako Turbo zase dali dokopy?

"Náhodou sme sa v Prahe stretli s Richardom, ožrali sa a rozhodli, že by sme mohli skúsiť zase si zahrať, že ako to bude vyzerať...A už sme pri tom zostali."

S akými ohlasmi sa stretol váš návrat na scénu?

Petr: "Super, až nás to po rokoch prekvapilo."

Jirka: "V roku 2001 nám vyšlo nové regulérne CD Jsou stále v nás a teraz nedávno vyšiel album na pamiatku úmrtia Richarda Kybica. Obsahuje jeho nikdy nevydaný materiál a dve nové skladby. Ani nevieme, či tu tie platne dostať. Ale asi nie. Album Jsou stále v nás vyšiel u Bontonu, je určený hlavne pre dievčatá, zvlášť vec Ptáků se ptej (smiech). Platňa na Richardovu počesť vyšla u Monitor EMI a volá sa Byl to hráč. Tie dve nové veci na nej napísal jeho nástupca, spevák a gitarista Míra Chrástka z Ašu, zvyšok materiálu pochádza z obdobia pred Richardovou smrťou."

Ako často zvyknete mať také turné, ako je toto s Nazareth?

"Tak turné tohto formátu sme ešte nemali. Hrávame hlavne bežné koncerty v normálnych sálach. K turné s Nazareth došlo úplnou náhodou. Pri príležitosti vydania nového CD sme hľadali pokiaľ možno najlepší spôsob, ako Turbo predstaviť čo najväčšiemu množstvu ľudí. Dostalo sa k nám, že na Slovensko Monitor vôbec neboli schopní CD dodať, spravili sme teda aspoň to, že slovenské médiá od nás obdržali nejakých 40 diskov, aby sa ten album u vás objavil ešte pred turné. A to, že pri hľadaní hosťa sme sa rozhodli pre Nazareth, je hlavne o tom, že nám išlo o to, aby si obe kapely boli v niečom podobné, nech koncert dohromady vyznie ako celok.

Petr: "V zásade sa riešili iba dve veci či to bude Nazareth alebo Status Quo. Status Quo čas nemali, Nazareth áno, takže výber bol jasný."

Turné sa v Košiciach končí, ako ho hodnotíte?

Míra: "Ak mám hovoriť o svojich osobných pocitoch, tak ľudia sú úplne fantastickí, spontánni, hráme na veľkých pódiách a je pre nás veľmi dobré, že si na ne v tejto novej zostave zvykáme."

Vidíte nejaký rozdiel medzi súčasným publikom, a tým, ktoré na vás chodilo pred pätnástimi rokmi?

Petr: "Myslím, že to fanúšikovské spektrum sa rozšírilo. Predtým chodili mladé baby a rockeri každého druhu, dnes je to od teenagerov po päťdesiatnikov."

Jirka: Predtým ich viac chodilo v tesilákoch. Ale chlastajú rovnako, ako vtedy (smiech)."

Nazareth spomenuli, že väčšinou ani nevidia mesto, v ktorom hrajú, máte podobné skúsenosti?

"Priznám sa, že väčšinou nás vysypú v hoteli, odvezú nás hrať, potom sa ide do ďalšieho hotela a to je asi tak všetko. Na viac fakt nie je čas. Nesťažujeme sa, je to naša práca."

Petr: Pre nás je to predsa len tak trochu výnimočné. Nazareth idú na turné po Európe, Amerike, my hráme viac-menej len v Čechách. Takže tých 10 14 dní vydržíme a vrátime sa do normálu. Zvyčajne hráme len cez víkendy. Ináč sa venujeme rodinám a ďalším starostiam."

Spomenuli ste, že je to vaša práca. Možno to chápať tak, že sa hraním v Turbo dá uživiť?

Jirka: "Dá, my sme skromní, takže to pri hraní každý víkend ide. Na Rolls Royce nemám. Až na budúci rok...(smiech)"

Míra: "Ak by som ešte mohol dodať, tak ak porovnám koncerty tohto turné v Čechách a na Slovensku, tak u nás sme hrali viac, ale u vás je spontánnejšie publikum a ústretovejší prístup organizátorov. Je o nás dobre postarané, Slovensko je vážne pohostinná krajina."

Jirka: "Bude to zrejme aj tým, že sú s nami Nazareth a tá starostlivosť sa prenáša aj na nás. Verím ale, že ak by sme tu boli bez nich, až taký rozdiel by to nebol."