plaketu má záujem aj prešovská a humenská nemocnica, v Košickom kraji sa o ňu uchádza FNsP a šačianská nemocnica. Predchádzať tomu nemusia ani závažnejšie zmeny, prestavba nemocničných izieb nie je vôbec potrebná. Iba sa premiestnia postieľky na izby mamičiek.

"Vedľa žien si neuvedomuje, že prirodzené dojčenie je nielen zdravšie, ale aj ekonomickejšie ako umelá výživa. Nejde pritom iba o cenu samotných formulí, ale aj o ich prípravu, teda spotrebu energie na chladenie a ohrev, a samozrejme čas. Materské mlieko má ideálne zloženie, optimálnu teplotu a je takpovediac vždy poruke," hovorí MUDr. Vajova.

Podľa jej slov je dokázané, že u nedojčených, alebo krátko dojčených detí je výrazne zvýšená chorobnosť, predovšetkým dýchacích ciest a tráviaceho traktu. Oveľa častejší je aj výskyt rôznych alergií. Podľa výsledkov dotazníkov viac ako 90-percent alergických detí nebolo dojčených vôbec, alebo iba veľmi krátko. Ak sa tiež vyskytnú alergie u normálne dojčených detí, ich prejavy sú obyčajne oveľa miernejšie.

"Je tiež veľmi dôležité zvýšiť záujem o prirodzené dojčenie u Rómskej populácie, ktorá v minulosti dojčila veľmi dlho, ale rokmi došlo k negatívnej zmene. Dôvodom sú aj úteky rómskych mamičiek z pôrodnice, v dôsledku čoho sa nezačne u žien prirodzená laktácia. Deti sú potom kŕmené neraz veľmi nevhodnou stravou. Pre niekoľkými rokmi sa napríklad zaznamenalo úmrtie v rómskej osade po tom, čo bolo dieťa kŕmené sušeným mliekom pre odchov teliat," spomína Anna Vajova.

Ako poznamenáva, aj profesor Jozef Švejcar, veľká osobnosť československej pediatrie, ktorý ako prvý v bývalom Československu začal propagovať umelú výživu v presvedčení, ako vykonáva záslužnú činnosť, po rokoch uznal svoj omyl a stal sa aktivistom za návrat prirodzeného dojčenia. Pochopil totiž, že prirodzená výživa sa naozaj nedá ničím nahradiť.

Autor: jg

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári