Otvára tajnú minulosť národa, ktorý bol trýznený cudzími ideológiami päťdesiat rokov. Prístup k tajným archívom ŠtB ukáže, že slovenský národ sa nemá za čo hanbiť a že naši predkovia vzdorovali do krajnosti," hovorí Ján Langoš, ktorý sa stal predsedom Ústavu pamäti národa, ktorý vznikol v máji. Politiku už sleduje len podľa tituliek z novín. Svoju prácu má rád, považuje ju za celý svoj život. nedávno sa stretol s občanmi Košíc na neformálnom stretnutí s názvom Eštebáci medzi nami, ktoré zorganizovala Stála konferencia občianskeho inštitútu (SKOI).

Mnohí občania dodnes nechápu, prečo bolo také dôležité bojovať za vznik Ústavu pamäti národa...

"Som presvedčený, že ako národ a spoločnosť nemôžeme žiť a slobodne sa rozhodnúť o svojej budúcnosti, keď nepoznáme svoju minulosť. Veď v archívoch štátnej bezpečnosti sú stále ešte mnohé tajné aktivity komunistického režimu, zločiny, ktoré neboli potrestané a o ktorých ľudia ani nevedia. Boli páchané tajnou políciou a súdmi, keď noviny, televízia a rozhlas boli plné iba propagandy."

Ľudia sa však tvária, že ich to vôbec nezaujíma...

"Ľudia musia poznať, aj keď sa o to zvlášť nezaujímajú, prečo bol komunistický režim zločinecký. Páchal zločiny nielen na životoch a slobodách občanov, ale páchal aj ekonomické zločiny. Pred minulosťou si nemožno zatvárať oči, lebo potom sa správame ako slepci, potom blúdime v budúcnosti a sme náchylní naletieť prvému podvodníkovi, podobnej hŕstke banditov, ako boli tí, ktorí sa chopili moci v roku 1948. Teraz sa dvíhajú opäť komunisti, tí, ktorí sa hlásia ku komunistickej ideológii a začínajú presne tak, ako začínali po vojne - sociálnou demagógiou, začínajú strhávať ľudí nespokojných so svojou životnou úrovňou a znova sa začína vynárať to červené nebezpečenstvo, ktoré nás mlelo uplynulých štyridsať rokov, keď sme žili v neslobode."

Ako budete prezentovať zistenia ústavu z archívov ŠtB? Ako sa ľudia o nich dozvedia?

"Viacerými spôsobmi. Predovšetkým sme povinní zverejniť evidenciu záujmových osôb, to znamená zoznam všetkých osôb, ktoré Štátna bezpečnosť viedla vo svojich záznamoch. Zverejníme ich na internete i v knižnej forme. Máme právo zverejniť evidenciu personálnych spisov príslušníkov Štátnej bezpečnosti, to znamená dôstojníkov, ktorí tajne stíhali a perzekuovali ľudí. Tieto evidencie budú verejne prístupné. Popritom budeme skúmať tajné archívne dokumenty a budeme vyhľadávať dôkazy o nepotrestaných zločinoch, ktoré budeme zverejňovať a dávať podnety osobitným vyšetrovateľom a zvlášť na to určeným prokurátorom na trestné stíhanie funkcionárov komunistickej strany i dôstojníkov ŠtB. O tom budeme informovať verejnosť v novinách, televízii, budeme natáčať dokumentárne filmy pre STV, v ktorých zrekonštruujeme tie najdrastickejšie udalosti z 50-tych rokov, streľby na hraniciach, koncentračné tábory, Jáchymovské úranové bane, politické popravy nevinných obetí. Poskytneme ľuďom viac informácií, dôkazov, aby sa mohli už v ďalších rokoch ešte slobodnejšie rozhodovať, komu dajú svoj hlas."

V súčasnosti teda môže každý občan požiadať o informácie zo svojho spisu?

"Áno, teraz už môže ktokoľvek požiadať ústav, či o ňom Štátna bezpečnosť viedla nejaké písomností. Ak viedla, tak si každý môže pozrieť svoje dokumenty. Ak v tých dokumentoch sú menovaní agenti ŠtB a dôstojníci, tak aj spisy týchto agentov a dôstojníkov, ktorí donášali na toho žiadateľa. Teda každý človek má právo a aj dostane písomností tak, aby si mohol sám urobiť poriadok vo svojom okolí, odhaliť, kto o ňom donášal Štátnej bezpečnosti a ktorí dôstojníci vlastne riadili agentov. Ako vplývali na jeho život, na to, že sa jeho deti trebárs nedostali do školy, na základe akých informácií. Potom si ľudia budú môcť lustrovať, resp. prezerať zoznamy spolupracovníkov, agentov a dôstojníkov, a ak ich nájdu na kandidátkach politických strán, môžu sa rozhodnúť nevoliť tú-ktorú politickú stranu."

Koľko máte žiadostí od občanov?

"Evidujeme viac ako štyritisíc písomných žiadostí. Zatiaľ však náš ústav disponuje iba asi desatinou písomností, ktoré nám postupne odovzdáva Slovenská informačná služba, kde sa však paralelne vyhľadávajú veci pre tých prvých žiadateľov. Už sme našli a spracovali desať-pätnásť dokumentov pre prvých žiadateľov a už bol do ústavu pozvaný prvý žiadateľ, Slovák žijúci v Amerike, a odniesol si asi 60 strán svojho zväzku a personálny spis dôstojníka, ktorý ho vyšetroval. Stojí to 2 Sk za kópiu jednej strany."

Pre zaujímavosť povedzte, koľko tých písomností bývalej ŠtB existuje?

"SIS tvrdí, že v roku 1993 zviezla do svojich archívov cca 80 avií plných písomností. Tých spisov je strašne veľa, zväzkov vedených na osoby je okolo 75-tisíc, a asi 30-tisíc zväzkov zahraničnej rozviedky."

Kedy budete mať všetky spisy pod jednou strechou?

"SIS tvrdí, že má s tým veľa administratívnych povinností, my hovoríme, že tie administratívne povinnosti iba zdržiavajú. Tvrdia, že do 17 mesiacov odovzdajú všetky písomností, my chceme, aby to bolo oveľa skôr. Vyzerá to tak, že sa nám skorší termín vyjednať podarí."

Nakoľko sú dôveryhodné Cibulkove zoznamy agentov a spolupracovníkov ŠtB?

"Tí, ktorí sú uvedení v Cibulkových zoznamoch, sú naozaj aj v evidenciách Štátnej bezpečnosti. Cibulkove zoznamy však vytvorili falošnú fámu vo verejnej mienke, lebo sú prezentované ako zoznamy spolupracovníkov ŠtB. Ale mnohí, ktorí sú v Cibulkových zoznamoch, neboli vedomými spolupracovníkmi. To sú ľudia, ktorí sú vedení v kategórii dôverník alebo kandidát tajnej spolupráce. O týchto kategóriách už v roku 1993 Ústavný súd rozhodol, že neboli vedomými spolupracovníkmi a nevedeli o tom, že ich vedie v evidenciách a že poskytujú nejaké informácie ŠtB. Rozprávali sa s dôstojníkmi ŠtB, pričom často ani nevedeli, že ide o dôstojníka. Agenti a tajní spolupracovníci, ktorí sú vedení v Cibulkových zoznamoch, boli vedomými spolupracovníkmi. Musím však povedať, že nie všetci vedomí spolupracovníci sú v Cibulkových zoznamoch zverejnených na internete, veľa ich tam chýba."

Na stretnutí s občanmi, ktorí nie príliš veria, že pravda raz naozaj vyjde na povrch, ste vnášali optimizmus. Odkiaľ ho beriete?

"Som zaujatý týmito úlohami, je to môj život a urobím všetko preto, aby sa ten hrozný režim nevrátil do našej krajiny. Chcem, aby sa otvárali hranice slobody pre jednotlivcov a národ, aby sme si už nezvratne udržali demokratický režim."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári