Lúčnica. Tí na doskách Jumbo centra predviedli scénickú panorámu ľudových kultúr Karpát. Program zachytil obyčaje južných Rumunov, zastavil sa v Sedmohradsku, na Zakarpatskej Ukrajine, prešiel severným Slovenskom a skončil takmer pri Bratislave. Obraz dopĺňala i kultúra karpatských Nemcov a Rómov a večer vyvrcholil scénickým obrazom vianočných kresťanských tradícií.
Cez nápadité a dynamické tance poukázali tanečníci na súvislosti jednotlivých kultúr, ale i na ich odlišnosti s naším folklórom. Prof. Štefan Nosáľ, choreograf a režisér programu, stavil aj tentokrát na fantáziu, ktorú vie tak fascinujúco skĺbiť s autentickosťou jednotlivých ľudových tancov. Punc zaujímavosti a lákavosti však programu vtláčajú aj mladí, talentovaní a láskou z pohybu sršiaci tanečníci. Tí sa aj tentoraz blysli svojou dokonalou technikou a dych vyrážajúcimi akrobatickými výkonmi. Realizačný tím si dal záležať aj na scéne, na ktorej nechýbali zapálené fakle približujúce atmosféru niekdajších Jánskych ohňov či záverečný efektný vianočný obraz so snehom a prskavkami. Celý dojem ešte umocnili virtuózni hudobníci z orchestra Diabolské husle, ktorý s Lúčnicou spolupracuje už 10 rokov.
Zaplnená sála Jumbo centra si dvojhodinový program doslova vychutnávala. Hoci veľkému záujmu sa tešili aj úvodné čísla, do varu sa Košičania dostali najmä pri karičkách a polkách z východného Slovenska. Neutíchajúci aplauz zožalo aj záverečné číslo, po ktorom museli tanečníci ešte pridávať.
Veľkému záujmu sa v sobotu podvečer v metropole východného Slovenska tešil aj umelecký šéf Lúčnice, ktorá iba prednedávnom oslávila svoje 55. výročie založenia, prof. Nosáľ. Ten po skončení programu prijímal gratulácie, rozdával autogramy. A niekde medzi tým si našiel čas i na kratučký rozhovor s nami.
"Výročie sme oslávili veľmi dobre, veselo. Poniektorí sa ho síce nedožili, lebo veď je to veľa tých 55 rokov, najmä ak oni začínali ako 20-roční, ale, chvalabohu, sa nás aj veľa zišlo. Je to milá spomienka. Predsa len, prežiť mladý život v Lúčnici znamenalo okúsiť úspechy doma i v zahraničí. A to obohatí každého. Tí starší aspoň majú na čo spomínať," povedal s úsmevom a troškou nostalgie v hlase Š. Nosáľ, ktorého vždy fascinovala ľudová pieseň, tanec, muzika, kroje i vzácne a bohaté slovenské tradície, z ktorých vychádza pri svojich scénických spracovaniach. A tie oceňujú odborníci nielen na Slovensku, ale aj vo svete. "Folklór sa však v posledných desaťročiach mení. Postupne, bohužiaľ, zaniká. Je to civilizačný proces, s ktorým sa nedá nič robiť. Aj preto treba takéto scénické formy, aby sa tradície ľuďom priblížili. Lebo tie si veľmi cenia aj národy v západnej Európe i všade vo svete a patrí sa aj nám, ktorí ich máme také bohaté, aby sme na ne nezabúdali," tvrdí profesor Nosáľ.
Ako hovorí, o náš folklór ešte budeme musieť zabojovať. "Treba zabojovať a podporiť ho. Veď keby doteraz nebolo tých dedinských skupín a súborov, tak by to zaniklo už skôr. A to sú predsa vzácne hodnoty. Nielen rocková muzika a všeobecná európska kultúra. Čo sa máme my Slováčkovia rozplynúť v Európe alebo vo svete nepoznaní?" Na ľudovom umení ho láka i jeho rozsiahly duchovný rozmer, kde je každá pieseň výpoveďou a spoveďou, ktorá nevzniká na objednávku, ale z duše a hovorí o charaktere národa a jeho štýle. "A to je vzácnosť," dodáva Š. Nosáľ.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
