ako aj z trestného činu nedovoleného ozbrojovania v jednočinnom súbehu s trestnými činmi výtržníctva a poškodzovania cudzej veci, prokurátor obžaloval 28-ročného Bratislavčana Ľuboša Z. Po vykonaní všetkých dostupných dôkazov a po ich komplexnom vyhodnotení však senát nedospel k jednoznačnému, nespochybniteľnému záveru, že skutok spáchal obžalovaný. Práve naopak, kvôli pochybnosti o jeho vine, ho spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu oslobodil.
Podľa obžaloby prokurátora Ľuboš Z. sa mal uvedených činov dopustiť 11. februára 2000. Zamaskovaný čiernym šálom, previazaným cez nos a ústa, s tzv. "budajkou" nasadenou hlboko do čela, striehol na Fadila pred vchodmi blokov č. 26 a 28 na Budapeštianskej ulici v Košiciach. Keď okolo 11. hod. Albánec nastúpil do vozidla Opel Vectra a začal cúvať z parkoviska na cestu, strelec ho zo vzdialenosti asi 9 metrov, zasiahol cez prednú časť vozidla. Po tom, čo zranený vystúpil, resp. vypadol z auta, pištoľník do neho vyprázdnil celý zásobník. Odbehol do podchodu, odhodil ho tam a zasunul do nelegálne držanej pištole zn. ČZ vzor 52 kalibru 7,62 mm, nový. Behom sa vrátil na pôvodné miesto a na potácajúceho sa Fadila, ktorý sa nachádzal pri ľavých predných dverách vozidla, vystrelil ešte aspoň dvakrát. Zasiahol ho do hlavy, hrudníka a brucha…
Takýto priebeh skutku potvrdili svedkovia, ktorí sa nachádzali v blízkosti miesta činu. Tí sa však zhodli len na tom, že strelec bol vyššej postavy a jeho oblečenie malo tmavú farbu. Jedni hovorili, že mal na hlave kapucňu, iní "budajku", či šál... Podľa niektorých svedkov mal rukavice, ale z výpovedí ďalších vyplynulo, že ich nemal. Nikto z nich však nevidel tvár strelca, ktorý sa stratil v podchode medzi blokmi. Uháňal smerom k parkovisku pri zdravotnom stredisku, kde do jedného z kontajnerov na odpadky odhodil zbraň, z ktorej krátko predtým strieľal. Potom sa k nemu pripojil nejaký muž, s ktorým nastúpili do vozidla zn. Ford Escort s nezisteným evidenčným číslom a zdúchli nevedno kam. Fadil útok neprežil. Utrpel zranenia pre život dôležitých orgánov, konkrétne mozgu, srdca a pečene, v dôsledku ktorých došlo k ich zlyhaniu a následne aj k jeho smrti...
"V tom čase som mal zdravotné problémy, ktoré trvali niekoľko dní a súviseli so zápalom bedrového kĺbu. Kvôli bolestiam som musel vyhľadať lekára, a aby som nebol sám, od 8. do 12. februára 2000 som prespával u svojho kamaráta Mareka O. Jedenásteho februára sa môj stav natoľko zlepšil, že som sa mohol zúčastniť osláv narodenín mojich dvoch priateľov, ktoré sa konali v reštaurácii Skleník v Bratislave - Dúbravke. Prišiel som tam okolo obeda a odišiel som odtiaľ až ráno," uviedol pred vyšetrovateľom Ľuboš Z. Na tejto výpovedi zotrval aj pred súdom, keď zdôraznil, že v inkriminovanom čase v Košiciach nebol.
Alibi mu v tomto smere potvrdilo najmenej osem Bratislavčanov. Išlo o svedkov z radov kamarátov a známych obžalovaného, ktorí pred senátom potvrdili, že Ľuboš Z. sa v kritický deň zúčastnil narodeninovej párty. Nezávisle na sebe tvrdili že: "mal niečo s nohou", "zle našľapoval", "bolo očividné, že kríva..." Priateľ, u ktorého v tom čase býval, uviedol, že ho musel pri chôdzi podopierať. Ďalším dôkazom o problémoch obžalovaného s nohou je svedectvo lekára, podľa ktorého sa Ľuboš Z. liečil zo zápalu bedrového kĺbu.
Na druhej strane však existujú aj dva nepriame dôkazy, ktoré mali svedčiť o vine obžalovaného. Prvým bola výpoveď svedka Martina T. Tento chránený svedok v kauze "boržovcov", ku ktorým údajne patril tvrdil, že od jedného z nich, konkrétne od Radka B. sa dozvedel podrobnosti o vražde Fadila. A to vrátane jej scenára a osôb, ktoré sa na nej mali podieľať s tým, že strelcom, bol "Zrzek", čo podľa chráneného svedka bola prezývka obžalovaného. Na otázku obhajcu obžalovaného, či mu Radko B. opísal ako vyzeral "Zrzek", ktorý mal zastreliť Fadila, Martin T. odpovedal, že nie. "Výpovede chráneného svedka sú vykonštruované. O vražde Fadila som nerozprával, ani som ho nepoznal. O jeho usmrtení som sa dozvedel len z televízie," vyhlásil svedok Radko B.
Druhým nepriamym dôkazom bola pachová stopa zaistená na zásobníku, ktorý sa našiel v podchode, neďaleko miesta činu. Tú dvaja služobní psy označili pri porovnávaní s pachovou stopou obžalovaného za zhodnú. Z vyjadrenia znalkyne z odvetvia kynológie včera vyplynulo, že pod "zhodu" sa nemusel podpísať pach obžalovaného ako osoby, ale aj výlučky a pachovo zhodné prostredie.
Na základe uvedených skutočností prokurátor trval na uznaní viny Ľuboša Z. Poukázal na výpoveď Martina T., chráneného svedka, ktorý opísal "Zrzka" ako nájomného vraha a ďalšie skutočnosti, ktoré mali nasvedčovať, že "Zrzkom" je obžalovaný. Prokurátor uviedol, že ide o svedka chráneného štátom, ktorý poskytol dôkazy o závažnej trestnej činnosti (v kauze boržovcov) a nemá dôvod klamať. Obhajca Ľuboša Z. na to uviedol, že tento fakt ešte nemusí svedčiť o vierohodnosti výpovedí svedka. Práve naopak, keďže sa Martin T. dostal do područia štátu, môže sa snažiť vylepšiť svoje postavenie výpoveďami v rôznych kauzách.
Obhajca upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že voči jeho mandantovi nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz na základe ktorého by ho mohol súd uznať vinným a žiadal jeho oslobodenie. S týmto záverom sa stotožnil aj senát Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok, ktorý "padol" v neprítomnosti Ľuboša Z. (požiadal, aby súd konal bez jeho účasti), nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
