legendy porozprávali o turné, o tom, čo je nové a došlo i na pár zaujímavostí. O tom všetkom ochotne porozprávali hlavne spevák Dan McCafferty, basák Pete Agnew a gitarista Jimmy Murrison. Najmladší člen, bubeník Lee Agnew sa skôr držal porekadla, že na tlačovke sa stačí zúčastniť, jeho spoluhráči to podstatné aj tak povedali za neho.
Aké sú vaše doterajšie dojmy z turné?
Dan: "Je to dobré, ideme spolu s Turbo a myslím, že sa nemáme na čo sťažovať, koncerty sú vydarené. Chodí veľa ľudí a stále je veselo. Vo štvrtok sme hrali v Žiline, kde sa nám veľmi páčilo."
Jimmy: "Bolo tam strašne veľa ľudí. Určite jedno z najlepších obecenstiev, aké sme počas tohto turné mali."
Podľa toho, že dosť často v posledných rokoch hrávate v Čechách a na Slovensku sa zdá, že ste tu stále veľmi populárni. Na scéne ste ako Nazareth už od konca šesťdesiatych rokov, zaujímalo by nás teda, ako to s vašou popularitou vyzerá inde vo svete?
Jimmy: "Na toto sa nás ľudia pýtajú dosť často. Nie je to o tom, že by sme tu boli žiadanejší, ako inde. Stále u vás nehrávame až toľko, ako napr. v USA, Nemecku, ľudia na nás stále chodia. Na druhej strane sa tejto otázke nemožno čudovať, predsa len nie sme súčasťou najhorúcejších hudobných trendov, preto fanúšikovia tam i inde vedia hlavne o tých našich koncertných aktivitách, ktoré sa týkajú krajín, kde žijú."
Čo plánujete po skončení tejto šnúry?
Dan: "Dáme si niekoľkotýždňovú pauzu a potom budeme hrať doma v Škótsku."
Pete: "Každý rok hráme u nás koncert, výťažok z ktorého venujeme charite. Na budúci rok začíname turné v Izraeli. A potom budeme koncertovať prakticky všade."
V akej najexotickejšej krajine ste doteraz hrali?
Dan: "Pravdepodobne najnezvyčajnejšou krajinou bolo Mongolsko, skutočne zvláštny zážitok. Hrali sme na futbalovom štadióne a bol to veľmi dobrý koncert."
Jimmy: "Cesta do Mongolska bola fakt dlhá, kvôli jedému vystúpeniu sme išli cez celú Európu a Áziu."
Pete: "Vlastne sme sa vrátili z Ameriky, odohrali koncerty v Litve, Lotyšsku a išli odohrať show v Mongolsku. A na ďalší víkend sme už boli v Mexico City. Potom sme prišli tu."
Kto vás pozval hrať do Mongolska?
Dan: "Organizátor kontaktoval náš management. Bol to chlapík, ktorý je majiteľom továrne na výrobu kašmíru."
Ako vyzerá váš bežný koncertný program, napríklad na tomto turné, je to nejaký váš "best of", alebo sa sústreďujete skôr na vaše novšie albumy?
Dan: "Dnes to bude skôr ten výber hitov, fanúšikovia čakajú hlavne na naše klasiky. Možno zahráme aj niečo novšie."
Špecialitou súčasnej zostavy Nazareth je, že na basgitaru a bicie hrajú otec a syn. Má tento generačný rozdiel vplyv na hudbu?
Pete (smiech): "Spýtajte sa Leeho. Hráme stále takú hudbu, ako predtým. Možno sú nejaké mierne odlišnosti v jeho štýle hry na bicie, ale hudbu chápe podobne ako my, hoci je v Nazareth najmladší. Jimmy a Lee ako nováčikovia vniesli do kapely čerstvú krv, akéhosi nového ducha."
Dan: "Je to takto lepšie, pri nemennej zostave sa kapela môže dostať do stereotypu. Noví členovia to oživili, s ich energiou znieme viac 'od podlahy'. Ináč je všetko ako predtým, vieme, čo nás baví a ako to máme zahrať čo najlepšie."
Pod názvom Nazareth hráte od roku 1968, predtým ste pôsobili ako Shadettes. Existujú nejaké oficiálne nahrávky z tohto obdobia?
Dan: "Nie, ako Shadettes sme nevydali nič. Nemali sme zmluvu, bol to skôr len predstupeň k Nazareth. Hrali sme hlavne lokálne akcie."
Médiá s obľubou tvrdia, že od roku 1971 ste vydali 37 albumov. Podľa informácií na vašej stránke je však pravda taká, že oficiálnych albumov je niečo vyše dvadsať, ten zvyšok sú koncerty a rôzne výbery.
Dan: "Je to tak, novinári dali dokopy štúdiové nahrávky, výbery a živáky. Ak by za albumy začali považovať aj bootlegy, lebo nejaké pirátske nahrávky existujú tiež, bolo by to ešte vyššie číslo."
Minimálne raz sa vám podarilo vydať dva albumy v jednom roku. Môže za to povedzme pretlak inšpirácie?
Dan: "To nie, nebol to náš nápad. Začiatkom sedemdesiatych rokov sme na základe zmluvy vydali každý rok jednu platňu, raz dokonca dve. To sa prihodí vtedy, keď síce ani veľmi nechcete, ale ste nútení rešpektovať podmienky vydavateľstva."
Ako sa zatiaľ cítite v Košiciach?
Dan: "Ľudia sú veľmi priateľskí a príjemní. Prišli sme včera poobede o piatej, večer sme sa zabavili na country bále, potom sme ešte niečo vypili a zaliezli do postele. Boli sme veľmi zaneprázdnení (smiech)."
Vedeli by ste sa na Slovensko vrátiť povedzme ako turisti?
Pete: "Nanešťastie to veľmi pravdepodobne nebude možné, na také veci nemáme dosť času. Vždy je to o tom, že z letiska ideme na hotel, odtiaľ na pódium, a na druhý deň je to to isté, len v inom meste a inej krajine. Skoro nikdy z mesta, v ktorom sme, nič nevidíme. Včera to našťastie bola výnimka, mesto sme videli a páči sa nám."
Dan: "Hrali sme v Prahe, všeobecne považovanej za jedno z najkrajších miest na svete, a z celej tej krásy sme videli len toľko, koľko sa dá vidieť cestou z letiska k hotelu a odtiaľ na miesto vystúpenia. Ani nemáme šancu vidieť všetko, čo by sme chceli. Zdá sa, že si kúpim knihu, po turné v nej budem listovať a hovoriť si tak, ani toto som nevidel..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
