celého Slovenska. Zorganizovali totiž workshop, v rámci ktorého prebehla prednáška o tomto spôsobe zákroku a následne mohli účastníci v prednáškovej miestnosti sledovať videoprojekciou dvoch operácií realizovaných na operačnom sále. Operatérom bol primár chirurgického oddelenia Prvej súkromnej nemocnice Košice-Šaca Peter Pažinka, asistoval mu kolega Marek Šoltés. Svedkami jednej z operácií sme boli aj my.

Chirurgický zákrok trval vďaka zručnosti primára Pažinku iba štyridsaťpäť minút, zatiaľ čo klasická hernioplastika trvá asi hodinu. Pacient musel byť ´uspatý´, čo je jedinou nevýhodou laparoskopickej metódy. (Pri klasickej možno použiť aj lokálnu anestézu). Z tohto dôvodu nemožno laparoskopicky operovať pacientov s niektorými srdcovými či dýchacími ochoreniami. Naopak, použitie laparoskopickej metódy je namieste predovšetkým pri závažnejších stavoch - pri opakovanom alebo obojstrannom pruhu. V takomto prípade je možné za pomoci niekoľkých otvorov operovať obidve strany brucha za podstatne menších pooperačných bolestí ako pri klasickej metóde.

"S laparoskopiou sa v Šaci začalo pred viac ako desiatimi rokmi. Prvé ohlasy boli veľmi skeptické, klasickí chirurgovia totiž majú obyčajne problémy so zavádzaním noviniek. Avšak táto metóda sa stala časom štandardnou napríklad pri odstraňovaní žlčníkových kameňov. Hernie (pruh) týmto spôsobom operujeme už štyri roky s vynikajúcimi výsledkami. Odoperovali sme tak už vyše dvesto pacientov," hovorí primár, podľa ktorého má laparoskopia veľa nesporných výhod - predovšetkým má pacient menšie pooperačné bolesti, menej u neho dochádza k pooperačným komplikáciám a skôr sa môže vrátiť k plnej fyzickej aktivite. Smozrejme, spomenúť treba aj kozmetický efekt - namiesto šesť-osem centimetrovej jazvy na bruchu ostanú iba nepatrné stopy po troch otvoroch.

"Najväčším, asi centimetrovým otvorom v oblasti pupku sa vedie do brušnej dutiny kamera, dva menšie sú pracovné a zavádzajú sa nimi dovnútra pracovné nástroje s rôznym zakončením. Napríklad nožnice, alebo pomôcky s rôznym uchopením, ktorými môžeme strihať, šiť či zastavovať krvácanie," vysvetľuje MUDr. Pažinka.

Takýto zákrok, ktorý patrí do miniinvazívnej chirurgie, pomáha skracovať dĺžku hospitalizácie i práceneschopnosť pacienta. Je síce o čosi drahší, ako klasická operácia, avšak jeho výsledný efekt je nevyčísliteľný. "Laparoskopia je neoceniteľná predovšetkým u pacientov, u ktorých je potrebný rýchly návrat do plnej fyzickej aktivity. Pacienti sa oveľa rýchlejšie zotavujú, kým práceneschopnosť po klasickej hernioplastike trvá až tri mesiace, v tomto prípade už po mesiaci môže pacient vykonávať aj fyzicky náročné činnosti. Skrátená je aj samotná dĺžka hospitalizácie, čo prináša takisto ekonomický efekt," poznamenáva primár, podľa ktorého je neporovnateľné vidieť pacienta po operácii, ako už o niekoľko hodín vstane, prejde sa a cíti sa dobre, zatiaľ čo pacient po klasickej hernioplastike chodí ešte týždeň po zákroku s bolesťami.

V šackej nemocnici sa pruh laparoskopicky operuje už štyri roky, zatiaľ čo na iných pracoviskách je použitie tejto metódy v takýchto prípadoch skôr zriedkavosťou. Práve preto sa tamojší chirurgovia rozhodli zrealizovať workshop, ktorého zmyslom bolo odovzdať kolegom cenné skúsenosti. Pretože pokiaľ sa takáto operácia nerobí na danom pracovisku skutočne rutinne, nemôžu mať chirurgovia dobré výsledky.

Na piatkový workshop boli pozvaní predovšetkým chirurgovia z východoslovenského regiónu, ale záujem o túto akciu prejavili aj lekári z Lučenca, Martina, Nitry či Bratislavy. Tí si mohli nielen vypočuť prednášku a pozrieť videoprojekciu z operačnej sály, pričom počuli aj výklad operatéra a prebiehajúce rozhovory, ale mali i možnosť vyskúšať si počas prestávky laparoskopický postup na trenažéri.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári