neformálnej atmosfére spomínal na svoje detstvo, začiatky, uvoľnené roky šesťdesiate, normalizačné sedemdesiate, tápajúce osemdesiate a aj na súčasnosť. Pri tejto príležitosti premietli aj jeho filmový profil, ktorý nakrútil pred desiatimi rokmi režisér Dušan Davidov.

Absolvent Akadémie výtvarných umení v Prahe sa od začiatku 60. rokov orientoval na nepredmetné sochárstvo, tiahnuce k základným geometrickým formám a konštruktívnym zásadám budovania plastiky. Nebránil sa však ani figurálnej soche. Napríklad jeho podobizeň maliara Júliusa Jakobyho stojí na Alžbetinej ulici a monument, ktorý vytvoril na motívy Da Vinciho anatomického modelu, umiestnili pred lekárskou fakultou. Ako jeden z prvých výtvarníkov na svete začal pri tvorbe používať počítač. Bolo to koncom sedemdesiatych rokov.

Jeho odkazy súčasníkom v podobe rôznych performance mali za minulého režimu zakázanú príchuť. Odohrávali sa často iba v ateliéri za prítomnosti priateľov, alebo v neoficiálnych galériách.

Posledná inštalácia, ktorú vytvoril, vznikla pod dojmom udalostí z 11. septembra 2001. "Svet by mal vstúpiť do seba. To, čo sa stalo, bol stret civilizácií, sveta nesmiernej chudoby a bohatstva," hovorí Juraj Bartusz. Vo svojej tvorbe sa vždy snažil odrážať dobu, v ktorej žije, alebo skôr byť o krok pred ňou. "Nie je dobre zostarnúť, skostnatieť," tvrdí sochár, ktorý sa rozhodol opustiť bratislavskú Akadémiu výtvarných umení, aby mohol viesť katedru výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení TU v Košiciach.

Večer sa skončil príznačne. Jubilant si obliekol biely plášť, rozdal fixky a začal prijímať písomné gratulácie na telo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári