v rukách dobrého basgitaristu schopná, bol i záverečný deň džezového festivalu Jazz For Sale, ktorý sa odohral v sobotu večer v divadle Thália v rámci Vyšehradských dní pod hlavičkou združenia Forsa a agentúry Infiniti Media.
Tento deň bol slávnostnejší ako predchádzajúce aj preto, lebo sa niesol v znamení ducha fenomenálneho amerického basgitaristu s tragickým osudom Jaca Pastoria. Na jeho počesť sa na pódiu zišli štyria basisti zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky, aby vzdali hold tomuto velikánovi a v závere festivalu slávnostne pokrstili jeho biografickú knihu, ktorá u nás vychádza vďaka vydavateľstvu Hevhetia.
Úvod koncertu patril našincom. Konkrétne basgitaristovi Jurajovi Griglákovi so svojou posádkou Bass Friends, vôbec prvou koncertnou skupinou, ktorú Juraj okolo seba poskladal. A prekvapil i vlastnou produkciu, v ktorej sa popri basovej linke kĺbila gitara Matúša Jakabčica, klávesy Juraja Tatára, husle Stana Palúcha a bicie, za ktorými sedel Peter Solárik. Nezvyčajný zážitok pre náročných poslucháčov, v ktorom sa naháňala gitara s basou v zúrivom rytme bicích, aby ich vzápätí vystriedali harmonické rozhovory klavíra a huslí, ktoré miestami evokovali až ľudové motívy, celé patrične podkuté džez-rockovým šatom v podaní zvyšku ansámblu. Prekvapivo krátky, no vynikajúci koncert doplnený o rovnako dobrý prídavok musel ľuďom stačiť.
Pre podaktorých do bola len predpríprava na "muzičneho blazna" Poliaka Krystofa Scieranského a jeho basgitarovú búrku, v ktorej mu výdatne pomáhal zvyšok kvarteta (bicie, gitara, klávesy). Scieranski bol sedemkrát vyhlásený za najlepšieho poľského basistu, na konte má osem autorských platní a neskutočnú chuť hrať. Energická hudba jeho kvarteta šla doslova cez telo, keď sa raz zúrivé rytmy, basové slapy a gitarové sóla Poliakov rozbehli, nebolo im konca, čo divákov doslova vyžmýkalo do vysiľujúceho úžasu.
Maďarský naturel v sebe nezaprel tretí "pán na holenie" kontrabasista Aladár Pege, ktorý hrá už úctyhodných 50 rokov s budapeštianskou filharmóniou. Na svojich džezových bočákoch sa však Aladár obklopuje mladými muzikantmi a inak to nebolo ani v prípade tria bicie, klávesy, saxofón. Spoločne ponúkli divákom zväčša klasické džezové štandardy, v ktorých jednoznačne dominoval tento nezvyčajný kontrabasák so stále úctyhodnou kreativitou a oduševnenou, dynamickou hrou.
Záver koncertu patril lahôdke pre pocitovo ladených poslucháčov, ktorých skrz-naskrz rozdrásal svojou vťahujúcou hlbočinou a až mystickou charizmou hry vynikajúci basgitarista z Čiech Pavel Jakub Ryba. Ten je, žiaľ, stále slávnejší v Amerike a vo zvyšku Európy ako u nás. V jeho meditáciách na tému ako vás čo najviac veľmi pôsobivo citovo rozorvať mu výdatne pomáhali verný huslista Zdeněk Sarka Dvořák, perkusionista Jiří Kolman a bassaxofonista Petr Valášek, ktorý prekvapil famóznym spevom s nekonečným dychom.
Nakoniec prišiel na rad krst. "Som hrozne rád, že som sa i ja dostal medzi muzikantov, ktorí prispeli na Jacov album, je mi cťou byť medzi nimi, pretože celá táto platňa je hrozne dobrá vec," povedal Jakub Ryba na margo cédečka Jaco is not dead, ktoré je súčasťou knihy Výnimočný a tragický život Jaca Pastoria. K nahrávkam prispeli viacerí medzinárodní basgitaristi. Samotný krst prebehol príznačne po knihe sa šľahalo remeňom od basy presne ako v časoch Pastoriových koncertov, keď v extáze "vybudil" svoj nástroj na maximum a častoval ho remeňom. Záverečná jamsession troch krstných basgitaristov bola už len čerešničkou na šľahačke.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
