nezameniteľným "ježibabkovským" hlasom. Málokto o nej vie, že okrem herectva sa príležitostne venuje prekladom divadelných textov z angličtiny a nemčiny. Jej herecký register je ozaj pestrý - nemá problém zomrieť pre drámu, či robiť si srandu sama zo seba v komédii. Najviac však v vynikla v klasikách, zažiarila najmä v úlohách nevšedných, silných žien, ktoré hýbali dejinami. Prvýkrát stála Naďa Kotršová pred kamerou bratislavskej televízie v roku 1956 vo vôbec prvej televíznej inscenácii Hájnikova žena a zatiaľ poslednýkrát zažiarila vo filme Výlet českej režisérky Alice Nelis. V Košiciach sa objavila ako hosťujúca členka Novej scény v hre Osem žien. Ešte pred predstavením sme ju krátko vyspovedali.

Kedy ste tu boli naposledy?

"S Astorkou, ale to už je pekných pár rokov. Tak som celá rada, že tu som opäť, tentoraz s Novou scénou rovno vo dvoch predstaveniach. Máte tu krásne javisko, odkedy je divadlo také vynovené, som tu, myslím, ešte nebola. Alebo bola, keď sme tu tú Macochu hrali? No už nepamätám."

Ako si spomínate na obdobie, keď ste hrávali v Košiciach?

"Pôsobila som tu osem rokov a boli to krásne roky. Spomínam na ne veľmi rada. Tunajšie divadlo malo v tej dobe veľmi vysoký štandard, odohrala som v ňom jedny zo svojich najlepších, najkrajších rolí. Pred tým som už pôsobila v žilinskom divadle, takže som nebola celkom začínajúca herečka. Z Košíc som už potom odišla rovno do Bratislavy. Zaujímavosťou je, že Osem žien som prvýkrát hrala pre rokmi práve tu, na košickom javisku. Akurát, že pred tým to bola postava očarujúcej Gabi, zatiaľ čo dnes účinkujem ako Babi. Režisér ma posadil rovno na invalidný vozíček, akurát že na ňom dlho nevydržím (smiech)."

Ozaj, čo ako herečka hovoríte na súčasný kult mladosti a krásy, ktorý je všade pretláčaný?

"Myslím, že je to v poriadku, nie? Aj mladosť predsa musí mať príležitosť, napokon, my sme ju tiež mali. Je pravda, že dnes sa príležitosť nedostane ku všetkým. Divadiel je síce dosť, absolventov herectva je však strašne veľa. No čo už, uplatnia sa aspoň v dabingu, aj keď je to pre herca škoda. Dufajme, že sa raz časy zmenia. Ja by som si herectvo zvolila zas, ak by som si mohla znovu vybrať, tak určite. Bez ohľadu na pomery."

Vraj ste dobrá v jazykoch...

"No ide mi dobre angličtina i nemčina. Ak by som chcela, mohla by som i aktívne prekladať, už som to aj skúsila, keď som nemala čo robiť. Jazyky sú dobrá vec a ja sa svoju úroveň snažím stále udržiavať. Naučila som sa to v detstve, vtedy to do tej hlavy ide najľahšie. Základ je čím skôr začať."

Na svoj vek vyzeráte ozaj vynikajúco, ako sa staráte o svoju formu?

"V lete hrávam tenis, zimu trávim na bežkách. A veľmi často chodím do lesa na dlhé prechádzky. Už od nátury som tvor pohyblivý, nikde dlho neobsedím, takže keď nebehám po javisku, kompenzujem si pohyb inak."

Zahrali ste si v českom filme Výlet, bola to vaša posledná filmovačka?

"Bohužiaľ, posledná, lebo v televízii sa teraz veľa nerobí, o filmovaní nehovoriac. Televízia mi aj ponúkla jeden scenár na film, v ktorom som mala účinkovať, ale odkladá sa to už dva roky, vyzerá to veľmi neurčito, a tak som si príležitosť v tomto českom filme doslova vychutnávala. Bolo to veľmi pekné obdobie, skvele sme si rozumeli s režisérkou i celým štábom, nehovoriac o predlohe, ktorá bola výborná."

Plánujete nejaký výlet, či skôr cestu snov, ktorá na vás ešte len čaká?

"Chcela by som vidieť Turecko, tam som ešte nebola. Popri skvelej pláži ma lákajú tamojšie báječné pamiatky. Láka ma i Karibik a v ňom Dominikánska republika, tá je vraj úžasná. Vidieť by som chcela všetko možné, len neviem, či sa mi to už niekedy podarí. Nebola som napríklad ani v Londýne, Anglicko je pre mňa stále záhadou, hoci Európu už mám poctivo precestovanú."

Boli ste často obsadzovaná predstaviteľka "silných žien" ako Mária Stuartová, Turandot a iné, máte s nimi niečo spoločné?

"Pre niekoho mali tieto ženy pohnutý usud, inému človeku, ktorý ho má ešte pohnutejší, to zas až také tragické nepripadá. Takže neviem, či by som sa s nimi mala nejako spájať, porovnávať. Každopádne sú to vďačné a zaujímavé postavy, ktoré som veľmi rada hrávala."

Čo porábate mimo pódia?

"Vždy sa niečo nájde. Stretnem sa s priateľmi, alebo si zájdem na premiéry do druhých divadiel, keďže si chcem udržať prehľad. Sem tam nejaký koncert, kino, telka. Zatiaľ sa, chvalabohu, nenudím."

Máte nezameniteľný rozprávkový hlas, zakladáte si na ňom?

"Nie. Je to danosť, beriem to ako niečo prirodzené. Ale budí pozornosť všade, kde sa pohnem. Často sa mi stáva, že ma cudzí ľudia spoznávajú, akonáhle otvorím ústa, či už pokladníčky v kine, alebo čašníci v reštaurácii. Zvolajú 'Jéj, ten hlas poznám!'. Hlas ma vždy všade prezradí. A zaujímavé je, že budí pozornosť ako v deťoch, ktoré ma poznajú z rozprávok, tak v dospelých, ktorí ma majú 'napočúvanú' z rozhlasových hier."

Čo vás najbližšie čaká?

"Ani neviem. Pomaly nám idú Vianoce, no ja už nemám nikoho, s kým by som ich trávila, a tak som zvykla každoročne chodiť na Vianoce do Tatier. Bohužiaľ, všetci moji priatelia, s ktorými som tam chodila, nemôžu ísť, tak idem tento rok sama do Piešťan. Keď na to príde, tak si tam zaplávam, dám si nejakú masáž a teším sa na partiu, ktorá tam bude. Proste potrebujem vypadnúť, aby som nesedela sama doma."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári