Nedávno sme zažili jej herectvo na javisku Štátneho divadla v hre Osem žien. Postavu trochu hysterickej matky si doslova vychutnávala. Šarmantnú Zuzanu Kocúrikovú sme krátko vyrušili v hereckej šatni.
Vraj ste hrali už v televíznej verzii inscenácie Osem žien.
- Hrala som. Ale to bolo už dávno. Hrala som postavu Suzanne, ktorá príde domov na prázdniny. Dnes ju hrala Soňa Norisová. Bola som vtedy druháčka na vysokej škole. Ale z inscenácie si pamätám veľmi málo. Nikdy však nezabudnem, že babičku na vozíku hrala pani Hana Meličková. Bola to úžasná žena, láskavá. Vždy vedela mladým hercom poradiť. A my sme ju všetci zbožňovali a ona nás veľmi podporovala.
Ako sa vám hrá na javisku s ôsmymi ženami, bez jediného chlapa. A navyše ste dokonca každá z iného divadla?
- Keď som sa teraz rozhodovala, či by som do toho šla, najprv som videla francúzsky film. A ten sa mi teda vôbec nepáčil. Ale potom som si povedala, teraz majú aspoň slovenské herečky šancu ukázať, že dokážu byť zaujímavejšie. Ale vlastne sa to vôbec nedá porovnávať s divadlom. Pravdupovediac, okrem Zuzky Mauréry s nijakou z týchto dám som sa ešte na javisku nestretla. Sme pozbierané z rôznych divadiel a mnohé sú aj na voľnej nohe. Ja som sa bála toho, či sa skrátka to spoločné vlnenie, ktoré je v inscenácii potrebné, vôbec podarí. Ale myslím si, že tie obavy boli zbytočné. Veľmi rýchlo sme sa spriatelili. Všetky sme totiž mali veľký záujem pracovať. Na rozdiel od inscenácií, kde sú muži, pretože tí sú lenivejší. Ženy, keď sa do niečoho dajú, robia to vždy naplno.
Máte ešte módny butik?
- Mala som. Ale išlo skôr o galériu, kde som predávala autorskú módu. Modely od známych výtvarníčok.
Máte vzťah k výtvarnu?
- Mám. A veľký. Asi som v predošlých životoch niečo okolo výtvarného umenia robila. Ale máme to asi v génoch, lebo moja najbližšia teta je veľmi dobrá slovenská maliarka Viera Žilinčanová. Mám od nej niekoľko portrétov. Na jednom mám asi tak päť rokov.
Boli ste spolu so Sylvou Turbovou dve výrazné filmové tváre. Viem, že ste točili naposledy niekedy v 90. roku nemecký film. Alebo sa mýlim?
- Potom som ešte v 95. roku robila s českou režisérkou Drahomírou Vilhanovou veľmi zaujímavý film. Volal sa Pevnosť a mojím partnerom bol maďarský filmový režisér György Cserhalmi. Rada na to spomínam. Ten film potom povyhrával niekoľko cien na veľmi prestížnych festivaloch. Zaujímavé bolo, že Išlo o čiernobiely film.
Máte teraz ponuky?
- Na Slovensku už veľmi nie. Nič sa nerobí. Ale idem zasa točiť v Čechách veľmi dobrý scenár s režisérom Svobodom. Ide o snímku Sametoví vrazi. Zveril mi úlohu dominy. Veľmi sa na ňu teším. Je to film podľa skutočnej udalosti, rozpráva o vrahoch z Orlíka. Zahrám si matku jedného z nich. Začalo sa točiť na jeseň, teraz je pauza a pokračujeme na jar.
Čo je ešte nové?
- V divadle sme mali premiéru Shakespearovho Večera trojkráľového. Mali sme veľký úspech. Ešte teraz mám takú eufóriu, hrám komornú Máriu.
A okrem divadla?
- Starám sa o mamičku, lebo je chorá. Stíham všetko. Kolegovia žartom hovoria, že mám vrtuľku v zadku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
