ľúbi od obličky... Dívať sa na pacienta, keď je jeho srdce mimo tela - o tom sa veľmi ťažko hovorí," týmito slovami sa končil náš rozhovor s primárom transplantačného oddelenia Slovenského ústavu srdcových chorôb v Bratislave. S prof. Jurajom Fabiánom sme sa stretli nedávno na slávnostnom kardiologickom seminári v Košiciach a využili sme príležitosť položiť mu niekoľko otázok.
Koľko pacientov už podstúpilo na Slovensku transplantáciu srdca?
"Náš transplantačný program sme zahájili v roku 1997. Odvtedy sme odtransplantovali 46 pacientov, z ktorých všetci prežili. Niekto môže oponovať, že pre človeka je veľmi malá šanca dostať niečie srdce. Ale pre toho konkrétneho pacienta je to neuveriteľná príležitosť. Nádej viesť ďalej plnohodnotný život a dožiť sa ešte veľa rokov."
Dostala ´cudzie srdce´ u nás aj nejaká známa osobnosť?
"Myslím, že nie, aj keď vo svete by sa našli aj nejaké celebrity s transplantovaným srdcom. Priznám sa však, že sám neviem, koho zo známych osobností sa to týka, nejako to nesledujem. My, zdravotníci, sme povinní zachovávať mlčanlivosť. O pacientovi nemôžeme bez jeho súhlasu prezradiť absolútne nič, pritom ak ide o nejakého politika alebo športovca, verejnosť je zvedavá na každý detail."
Čo všetko obnáša transplantácia srdca?
"Je to uznávaná klinická liečebná metóda, pokiaľ sa realizuje na pracoviskách, kde majú dobrú kardiochirurgiu a skúsenosti s transplantáciou iných orgánov. Pretože transplantovaní pacienti do smrti užívajú lieky proti odhojovaniu (odvrhnutiu orgánu), pričom taktika podávania imunosupresív je približne taká istá u srdca, ako u pečene alebo obličiek.
Transplantácia musí byť veľmi starostlivo pripravená, chce to dobrú teoretickú i praktickú prípravu - lekári musia zvládnuť rôzne metodiky. Podmienkou je tiež dobrá klinická skúsenosť, aby kardiológ správne odhadol, kto ju naozaj potrebuje. Nie je možné transplantáciu robiť priskoro, lebo pacient by mohol žiť aj bez nej a ani prineskoro, lebo ju už nemusí prežiť. Jestvuje takzvané optimálne operačné okno a lekár musí určiť, ktorý pacient sa má zaradiť na čakaciu listinu. Potom sa čaká na vhodného darcu a ak sa nájde vhodný orgán, prebehne transplantácia. Samotná operácia trvá štyri až šesť hodín, pričom po chirurgickej stránke nie je nijako náročná - zvláštny je iba pocit, že sa narába so srdcom. Po nej je pacient krátko na intenzívnej starostlivosti, ale do smrti potom ostáva v starostlivosti kardiologického transplantačného tímu. Kardiológ ho pravidelne sleduje a navrhuje ďalšiu liečbu, preto nehovoríme o transplantácii srdca, ale o programe transplantácie srdca."
Aká je vaša úloha v tomto procese?
"Som pri pacientovi od samého začiatku až do konca. Od rozhodnutia, že je vhodným kandidátom na transplantáciu, až po jeho celoživotný monitoring."
Nie ste síce chirurg, ale ľudské srdce ste určite v rukách držali. Aký je to pocit?
"Neopísateľný."
Kedy sa u nás uskutočnila prvá transplantácia srdca?
"Na takýto zážitok človek nezabudne. Prvá transplantácia v bývalom Československu prebehla 31. januára 1984, pričom sme sa na túto udalosť pripravovali roky. Operácia prebehla takmer dvadsať rokov po prvej transplantácii srdca, ktorú uskutočnil v roku 1967 v Juhoafrickej republike doktor Barnard. Vo svete sa totiž spočiatku operovalo veľmi málo, pretože výsledky boli veľmi zlé. Transplantáciu srdca robili spočiatku iba tri pracoviská - v San Franciscu, Paríži a Kapskom meste. Pomaly získavali skúsenosti a dotiahli postupne všetky detaily, ktoré sú podmienkou pre úspešný zákrok. Je to celá mozaika výkonov, no zlomom bolo zavedenie cyklosporínu do liečby proti odhojovaniu. Táto látka dramaticky zvýšila prežívanie pacientov.
V Prahe sme sa na prvú transplantáciu pripravovali asi 12 rokov, pričom v januári 1984 sme sa rozhodli to urobiť. Prvým pacientom bol Jozef Divina z Ostravy, muž po ťažkom infarkte. Bol tak vážne chorý, že ani na Vianoce nemohol odísť z nemocnice na jediný deň domov. Navrhli sme mu transplantáciu, s čím súhlasil. Žil po nej šestnásť rokov."
Čo je kritériom pre transplantáciu a koľko Slovákov ju už postúpilo?
"Podmienkou pre transplantáciu je mať chronické zlyhávanie srdca, ktoré nie je riešiteľné žiadnou inou liečebnou metódou, či už internistickou, alebo chirurgickou. Jeho najcharakteristickejším prejavom je dýchavica, pacient sa dusí. Na Slovensku máme dosiaľ odtransplantovaných 46 dospelých pacientov, jedenásť ich postúpilo operáciu v zahraničí. Naproti tomu v Čechách odoperovali v júli už päťstého pacienta. Rozdiel nie je zavinený ekonomickými problémami, peniaze na tento program máme. Problém je predovšetkým s nedostatkom darcov. Je tu totiž malá motivácia odberových centier poskytnúť orgán, lekárovi za to jednoducho nikto nepoďakuje. Verejnosť odoberaniu orgánov nie je naklonená, väčšina ľudí niečo také odmieta. Preto si myslím, že by sa v tom mali začať aktivovať tunajšie celebrity. Keď vo Veľkej Británii Margaret Tatcherová povie, že si želá, aby jej boli po smrti odobraté orgány na transplantáciu, osloví to každého Brita. U nás je táto téma stále tabu, nikto zo známych osobností s čímsi takým nepríde. Ale mali by, pomohli by dobrej veci. Je to tak všade vo svete."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
