stal predsedom dozornej rady. Hovorí, že nemôže za to, že je úspešný. V Cibulkových zoznamoch figuruje ako agent a tajný spolupracovník, ale žiadny papier vraj nikdy nepodpísal. V súčasnosti je kvestorom Technickej univerzity v Košiciach. Fischer tvrdí, že roky pracoval v energetike, a to je podľa neho dôvod, prečo ho chcel Pavol Rusko nominovať najprv za ministra hospodárstva a teraz ho dosadil za šéfa dozornej rady v elektrárňach.

Viete, ako ste sa dostali na zoznam?

"Zoznam vyšiel po revolúcii v čase, keď som robil riaditeľa v spoločnosti Storing, ktorá patrila pod VSŽ. Nevidel som ho, len som sa dozvedel, že je tam moje meno. Bol som šokovaný. Išiel som za vtedajším generálnym riaditeľom VSŽ pánom Berghauerom a seriózne som sa ho opýtal, či mám odstúpiť. On mi povedal: Daj hlasovať na pracovisku o dôvere. Dostal som všetky hlasy. Tým to bolo pre mňa uzavreté."

Spolupracovali ste s ŠtB?

"Nikdy som žiadnu spoluprácu s ŠtB nepodpísal. Teraz už viem, ako sa mohlo moje meno v zozname ocitnúť. V úvode Cibulkovho zoznamu sa píše, že keď spravodajský dôstojník ŠtB uznal za vhodné uviesť meno človeka, s ktorým komunikuje, do zoznamu, mal na to právo. Vtedy som pochopil všetky súvislosti."

Ocitli ste sa teda v zozname bez toho, aby ste o tom vedeli?

"Bolo to mimo môjho vedomia a svedomia."

Chcete povedať, že ste so Štátnou bezpečnosťou nikdy nespolupracovali?

"To nie. Priznávam, že som s ŠtB spolupracoval."

Ale nevedeli ste o tom?

"Pozrite sa. V rokoch 1983 až 1986 som bol vedúcim kancelárie primátora Košíc. Potom som bol šéfom kancelárie generálneho riaditeľa VSŽ, ktorým bol v tom čase Otto Tomašů. Všetky stranícke, vládne, zahraničné, či diplomatické návštevy išli cezo mňa. Po každej z nich prišiel za mnou jeden a ten istý muž, ktorý sa predstavil menom Ivan, a opýtal sa, či sa udialo niečo mimoriadne. Ja som mu o návšteve referoval. To bolo všetko."

Bolo to normálne?

"Bola to samozrejmosť. Vnímal som to ako súčasť obrany záujmov štátu. Aj dnes majú všetky vyspelé štáty svoju tajnú službu. Aj dnes majú ľudí, ktorí chodia a pýtajú sa. Keby sa zmenil režim, boli by aj oni v nejakých Cibulkových zoznamoch? Tiež po nich pôjdu novinári?"

Za socializmu, ste sa angažovali pri príprave a podpise zmluvy o partnerstve medzi Košicami a Wuppertalom. Vašou úlohou bolo údajne získavať informácie z prostredia SPD, dokonca ste vraj zamotaný do kauzy odpočúvanie na nemeckej pôde.

"Môžem pokojne odprisahať na zdravie svojich detí, že žiadne špeciálne úlohy sme od nikoho, teda ani od ŠtB, nedostali. S chuti som sa zasmial, keď som sa v roku 1998 dočítal, že vraj som kdesi v Nemecku montoval nejaké odpočúvacie zariadenia a že som vnikol do vrcholových štruktúr SPD s cieľom nabúrať celý systém Európskeho hospodárskeho spoločenstva."

Košice boli prvým mestom bývalej ČSSR, ktoré nadviazalo partnerské kontakty s mestom v "kapitalistickej Európe". Ako si vysvetľujete, že ministerstvo zahraničných vecí vtedy súhlasilo s takouto družbou?

"Jednoducho. Minister zahraničných vecí Bohuš Chňoupek a jeho partner pán Genscher sa dohodli, že dve mestá nadviažu družobné kontakty. V ČSSR vybrali Plzeň. S pozadia viem, že keď návrh prišiel na Ústredný výbor Komunistickej strany Československa, Vasiľ Biľak skoro dostal infarkt. Ťukol na mapu a povedal: Budú to Košice."

Nevadilo vám, že ako šéf kancelárie primátora budete zrejme musieť plniť aj úlohy pre ŠtB?

"Bol som vo Wuppertali oficiálne raz - v roku 1986. Vtedy buchol Černobyľ. Keď som sa vrátil, kontaktoval ma spomínaný Ivan a pýtal sa ma, čo tam bolo. Povedal som mu, že sme sa bavili len o Černobyli. Žiadne úlohy som nedostal. Dokonca som ani neprezradil, že jeden člen našej delegácie, tajomník mestského výboru strany, obdivoval Nemcov, čo všetko majú na rozdiel od nás v obchodoch. Keby som to urobil, letel by z funkcie, aj zo strany. Taká bola doba."

Do kauzy Wuppertal bol zapletený aj vtedajší primátor Košíc Rudolf Schuster. Keď ho po revolúcii znovu zvolili do tejto funkcie urobil z vás riaditeľa magistrátu. Ako by ste charakterizovali váš vzťah? Čo vás spájalo?

"Poznáme sa tridsať rokov a naše cesty sa často spájali. Veľa ma naučil, veľakrát sa ma zastal. V minulosti bol medzi nami vzťah staršieho a mladšieho brata. Zhruba pred štyrmi rokmi rôzni ohovárači najmä z radov SOP zapríčinili, že mi prestal veriť. Žiaľ, vtedy sme si to nevydiskutovali. Slúži mu ku cti, že ma vlani pozval do prezidentského paláca a ospravedlnil sa mi. Dnes sme opäť priatelia."

Ľudia, ktorí cestovali v tom čase na Západ, boli väčšinou agenti alebo tajní spolupracovníci ŠtB.

"Jedna perlička. Tajomníkovi mestského výboru strany Palovi Kačmárovi ušiel syn v roku 1989 na Západ. Palo prišiel s plačom za mnou, aby som mu vyniesol papiere - rodný, krstný list, vysvedčenia, atď. Bolo 15. februára 1989. V tom čase som bol prezidentom Telovýchovnej jednoty VSŽ a s hokejistami sme išli do Kolína na Pohár majstrov európskych krajín. Riskoval som, zobral som dokumenty a dal som ich do vložky Peťa Bondru. Nechal som ich na recepcii, odkiaľ ich zobral Andreas Ziegler, šéf kancelárie primátora Wuppertalu. Na základe papierov mu vybavil prácu."

Nebáli ste sa, že vás odhalia?

"Uvedomoval som si, že keď na to prídu, skončím v base, vylúčia ma zo strany, jednoducho skončím. Hneď po návrate z Kolína ma kontaktoval Ivan. Už o tom vedel. Dodnes neviem, odkiaľ sa o tom dozvedel."

Napriek tomu sa vám nič nestalo?

"Netuším, ako je to možné. Myslím si, že ŠtB si to nechávala v talóne a v príhodnej chvíli by to na mňa vytiahla. Chceli ma pravdepodobne vydierať. V tom čase som bol horúcim kandidátom na funkciu námestníka ministra hutníctva. Zrejme čakali, ako to dopadne."

Tvrdíte, že ste nevinný, že všetko išlo pomimo vás. Prečo ste po zverejnení zoznamov nevyužili možnosť lustrácie, ktorá by mohla potvrdiť vašu nevinu?

"Nevedel som tom. Prvýkrát to počujem od vás."

Nahliadnete teraz do archívov ŠtB?

"Dám vám notársky overenú plnú moc, aby ste mohli do môjho spisu nahliadnuť."

Na magistráte mesta, kde ste predtým pôsobili, nemáte dodnes najlepšie meno. Fischer údajne nepodpísal nič, keď nemal z toho prospech, vďaka čomu žijete nad pomery. Nemrzí vás to?

"Nemôžem za to, že som úspešný. Keď niekto také niečo tvrdí, nech mi to povie rovno do očí. Ja som si na klebety už zvykol."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári