a nie hocijaké. Už päť rokov si u nej každoročne dávame rande, pretože práve pred piatimi rokmi dovŕšila stovku. Každý rok v deň svojich narodenín nám vždy pri odchode povie, že o rok dovidenia a svoj sľub stále plní. Tohto roku to nebolo ináč.
Pani Alžbeta sa narodila ešte v devätnástom storočí v Žiline v rodine železničiara ako štvrtá z piatich detí. Najprv pracovala v Budapešti, a potom už svoj život spojila s obchodom. Pri ňom sa zoznámila s manželom, ktorý pochádzal z Prostějova a mali spolu tri dcéry. Po obsadení Košíc Maďarmi manžel musel odísť do Čiech a v roku 1943 sa rozviedli. "Bol to môj najkrajší deň," zaspomínala si na deň rozvodu pani Alžbeta.
Medzi dvoma svetovými vojnami zásobovala A. Budínska vojsko rôznymi komoditami a neskôr si v Košiciach otvorila obchod s delikatesami. Neskôr jej však živnosť znárodnili. Práve ťažká práca je podľa jej slov receptom na dlhovekosť: "Vždy som veľa a ťažko robila a popri tom sa sama starala o tri deti." Postupne sa ich rodinný klan rozrastal a v súčasnosti okrem troch dcér žije ešte päť vnúčat, deväť pravnúčat a štyri prapravnúčatá. Zablahoželať oslávenkyni a zaspomínať si na časy minulé sme boli včera spoločne i my a nechýbal pri tom ani starosta MČ Západ Pavol Mutafov: "Toto jubileum je mi obzvlášť milé. Takéhoto veku sa totiž dožila aj moja babka," povedal.
V rodinnej atmosfére s pomocou dcéry jubilantky Jarmily Viewegovej sme si s pani Alžbetou príjemne podiskutovali. "Mamka sa stále zaujíma o život okolo seba. Vstáva ráno o jedenástej a chodí spať o desiatej večer. Jej najobľúbenejšie relácie sú seriály a správy," prezradila nám dcéra Jarmila.
Oproti minulému roku, keď oslavovala 104 rokov, však trochu viac zoslabla.
"Môžu za to tráviace problémy," povedala nám jej dcéra.
Na otázku, či vie, koľko má rokov, babka Budinska zareagovala: "Žeby sto?" Keď ju opravili, že už má 105, dodala: "Tak veľa, veď to je aj zlé vysloviť."
Jubilantka žije sama v byte, ale dennodenne sa o ňu stará jej dcéra. V lete pravidelne vymení štyri steny za čerstvý vzduch na chalupe v Jasove. V Košiciach vonku už veľmi nechodí. "Naposledy sme boli v kostole. Viezla som ju na vozíku. Bola veľmi potešená, pretože keď sa kostol začal stavať, ako prvá dala 500 korún na výstavbu zo svojho vtedy len 600-korunového dôchodku."
Možno aj zmena prostredia prispieva k pomerne slušnej fyzickej kondícii pani Alžbety. "Má bežné choroby. Menšiu cukrovku, berie lieky na srdce, má nižší tlak a ťažko sa jej chodí. Čo je však zaujímavé, celý život bola anemická, chodila pravidelne na kontroly a aj sa na to liečila, ale po stovke sa jej krvný obraz zázračne zlepšil. Nevedia si to vysvetliť ani lekári," prezradila nám dcéra.
K duševnej pohode jubilantky prispieva aj jedálniček. "Nikdy nebola prieberčivá. Zjedla a zje všetko. Aj mastný bôčik. Potrpí si na kvalitný koňak. Vždy večer jej pred spaním dám mlieko s lyžicou koňaku."
Svoje veľké jubileum však oslávila pohárikom sektu. Pripila si s ním s nami a opäť sa rozlúčila, už jej klasickou vetou: "O rok dovidenia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
