Košiciach. Pred jeho senátom sa 31-ročný Gejza Š. z Markoviec, okr. Michalovce, zodpovedal pre trestný čin vraždy v štádiu pokusu a tiež pre obmedzovanie osobnej slobody.

Obžaloba kladie žiarlivému Othelovi za vinu, že 9. februára tohto roku asi o štvrtej hodine ráno, pod vplyvom alkoholu prinútil Martu K., aby s ním odišla z Malčíc do Markoviec. Odviedol ju do Domu smútku, do ktorého vnikli cez potvorené okno. Chvíľu sa spolu rozprávali a potom svoju milú, ktorá stála pri obradnom stole, napadol. Zozadu od chrbta jej okolo krku prehodil elektrický kábel, na ktorom si predtým urobil slučku, a vzápätí jej podkopol nohy. Keď Marta spadla tvárou na zem, začal ju káblom škrtiť a robil to dovtedy, kým sa neprestala hýbať. V domnení, že je mŕtva, uvoľnil slučku na kábli a po chvíli zbadal, že Marta žije. Schmatol do rúk drevený svietnik a udrel ju ním do tváre... Usmrtiť ženu, ktorú miloval, sa mu však nepodarilo, pretože ušla. Nie však ďaleko. Dobehol ju pri vchodových dverách a násilím prinútil, aby s ním šla do jeho domu v Markovciach. Marte sa odtiaľ podarilo ujsť, až keď jej milenec pod vplyvom alkoholu a tabletiek zaspal.

"Martu poznám už dlhší čas. Keď jej manžel nastúpil do výkonu trestu, začali sme sa spolu stretávať a milovať. V poslednom čase sme viackrát rozmýšľali o spoločnej samovražde. Marta hovorievala, že keď sa vráti jej manžel, nebudú mať naše životy zmysel," vypovedal v prípravnom konaní obžalovaný.

Ďalej uviedol, že 8. februára boli s Martou v dome, do ktorého sa vlámal tri dni predtým s Gejzom D. Popíjali a opäť sa rozprávali o samovražde. V dome ich "načapali" policajti a odviezli do Malčíc. Keď ich pustili, dohodli sa s Martou, že sa vrátia do Markoviec a pôjdu do Domu smútku. Cestou sa vraj opäť bavili o tom, že si spolu siahnu na život. Po tom, čo došli do cieľa, Gejza dal Marte návrh.

"Povedal som jej, že najprv zaškrtím ju a potom sa sám obesím na kríži. Ona s tým súhlasila. Strhol som zo steny kábel a urobil som na ňom slučku. Dal som jej ho na krk a Marta si za obradným stolom sama ľahla na brucho. Stál som nad ňou a uťahoval som slučku dovtedy, kým sa neprestala hýbať. Myslel som, že je už mŕtva, a tak som uvolnil slučku, ale vtedy sa začala preberať..." uviedol v jednej z výpovedí Gejza.

Nepoprel ani to, že udrel svoju milú do tváre svietnikom. Marta sa však postavila a utekala k dverám. Keď ju dobehol, začala plakať a pýtala sa ho vraj, čo to chceli urobiť. Podľa výpovede obžalovaného potom vyšli z Domu smútku tak, ako prišli, cez okno. Dohodli sa, že pôjdu k nemu domov a tam si zoberú život. Po príchode do jeho rodinného domu zjedol 10 tabletiek Diazepamu a pootváral horáky na plynovom sporáku. Spolu s Martou si ľahli na posteľ. Zaspal s myšlienkami na smrť, ale keď svitlo ráno, zobudil sa a zistil, že jeho milá ho nielen opustila, ale uzavrela aj prívod plynu...

"Nechcel som ju zabiť, ani som ju k ničomu nenútil. Na všetko sme sa dohodli, ona s tým súhlasila, lebo nevidela východisko zo situácie, do akej sme sa dostali. Obidvaja sme mali rodiny, deti... Martu mám rád už dávno. Aj predtým sme sa už pokúšali spoločne zomrieť, najmä vtedy, keď sme si vypili. Myslím však, že sme to nemysleli vážne, lebo v poslednej chvíli sme od zámeru vždy upustili," vysvetľoval Gejza.

Ako príklad uviedol, že o samovraždu sa s Martou pokúšali v Dome smútku už aj pred kritickou nocou. Preberali tam spôsoby, akým spôsobom by si mohli zobrať životy. Smrť bodnutím, alebo porezaním nožom, sa vraj Marte zdala príliš drastická, preto sa rozhodli, že sa otrávia. Tento plán stroskotal, lebo ako uviedol obžalovaný, nedokázal uviesť do chodu gamatku na plynové kúrenie...

Gejza na pojednávaní odmietol vypovedať, preto predseda senátu jeho výpovede z prípravného konania iba prečítal. V jednej uviedol, že na to, čo sa dialo v Dome smútku, si nepamätá, pretože v deň užil asi 15 tabletiek Diazepamu a Ibuprofenu, ktoré zapil alkoholom... Neskôr však vysvetlil, že to tvrdil preto, že sa nemal s kým poradiť, pretože pri výsluchu nebola jeho obhajkyňa, a tak radšej povedal, že si nič nepamätá. Obhajkyňa mu však následne vysvetlila, že dôležité skutočnosti nemá zatajovať...

"Náš pôvodný úmysel bol, že obidvaja zomrieme, ale v priebehu môjho konania som od toho upustil... Fackal som Martu, aby sa prebrala, pretože v skutočnosti som nechcel, aby zomrela. Aj ona, keď sa prebrala z mdlôb, nechcela, aby sme v tom pokračovali, teda, aby sme obaja zomreli," vypovedal obžalovaný.

Podľa znalcov zo súdneho lekárstva Marta M. utrpela pri incidente v Dome smútku kožné odreniny na krku, otvorenú zlomeninu kostí nosa a deformáciu nosovej priehradky s päťcentimetrovou tržnou ranou. Okrem toho znalci zistili aj pomliaždeniny ťažkého stupňa na tvári, krvný výron v okolí očníc, kožné odreniny na ramene a chrbte, a tiež opuch nosa a tváre. Zo záverov znalcov vyplynulo, že ide o stredne ťažké zranenia s dobou liečenia do 3 týždňov.

Marta sa na pojednávanie nedostavila, predseda senátu ho odročil na neurčito.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári