eseročky P. Gallus Ing. Pavlovi K. , ktorého uznal vinným z trestných činov podvodu a útoku na verejného činiteľa. Jeho spoluobžalovanú, daňováčku Ing. Alžbetu Cz., exriaditeľku košickej štvorky, súd spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Spolu s nimi mala sedieť na trestnej lavici aj 27-ročná Katarína J., obžalovaná z úverového podvodu. Jej trestné stíhanie bolo v priebehu pojednávania zastavené z dôvodu úmrtia. Ako sme už písali, v septembri lanského roka bývalú plavkyňu surovo zbil a ťažko zranil jej priateľ, manažér 1. FC Košice, s ktorým žila. Katarína upadla do bezvedomia, z ktorého sa už neprebrala a po štyroch mesiacoch zomrela.
Súd uznal Ing. Pavla K. vinným na základe nasledujúcich skutočností. Obžalovaný, ako obchodný riaditeľ spoločnosti Paul Gallus, s. r. o., Košice, prevzal 24. júla 2000 na Daňovom úrade Košice IV nepravdivé potvrdenie o vyrovnaní daňových záväzkov uvedenej spoločnosti. Vedel, že sa proti nej vedie daňová exekúcia, no napriek tomu odovzdal potvrdenie o tom, že je so spoločnosťou Poľnobanka, a. s. Bratislava, filiálka Košice, všetko v poriadku. Išlo o banku, s ktorou okrem Kataríny J., majiteľky a konateľky spoločnosti P. Gallus, predtým rokoval o poskytnutí revolvingového úveru pre ňu aj on. Okrem iného, teda aj na základe uvedeného nepravdivého potvrdenia, uzavrela Katarína J. ako konateľka spoločnosti P. Gallus s Poľnobankou zmluvu o úvere na 2 630 000 korún. Úver mal byť splatený do 20. januára 2001.
Tak Katarína J., ako aj obžalovaný Pavol K. vedeli o ďalších neuhradených pohľadávkach spoločnosti P. Gallus, na majetok ktorej bol 9. apríla 2001 uznesením Krajského súdu v Košiciach vyhlásený konkurz. Následkom ich konania nedošlo k splateniu zostatku predchádzajúceho úveru a poškodená strana nepristúpila k okamžitému vymáhaniu splatnej sumy, ktorá predstavovala 2 058 153 korún. V dôsledku následnej likvidácie spoločnosti skončilo ďalšie vymáhanie pohľadávky neúspechom.
Z dokazovania pred súdom vyplynulo, že vydaniu potvrdenia s údajmi, ktoré nezodpovedali skutočnosti, predchádzalo iné, v ktorom stálo, že daňový subjekt Paul Gallus, s. r. o., má k 12. júlu 2000 nedoplatky na spravovaných daniach vo výške 1 733 777 korún, ktoré budú od daňovníka vymáhané v exekučnom konaní. Toto v poradí prvé potvrdenie vystavila na žiadosť zástupcov firmy P. Gallus správkyňa dane DÚ Košice IV, Ľubica M. a po tom, čo ho exriaditeľka podpísala, poslala ho poštou zástupcom firmy P. Gallus. Na vybavenie úveru v Poľnobanke bolo uvedené potvrdenie nepoužiteľné, preto obžalovaný Pavol K. osobne navštívil exriaditeľku na jej pracovisku.
"Keď sme dostali vyjadrenie, že dlhujeme peniaze, ktoré budú vymáhané exekúciou, šiel som za riaditeľkou DÚ, pretože sme nemali vedomosť o žiadnej exekúcii. Naopak, mal som tam už dlhší čas žiadosť o odklad splácania starých nedoplatkov s tým, aby mi určili splátkový kalendár. Riaditeľka si zavolala vedúcu oddelenia, s ktorou prešli doklady našej firmy. Po ich preverení zistili, že žiadna exekúcia sa nekoná. V takom zmysle som dostal aj potvrdenie pre Poľnobanku," uviedol Pavol K. Tvrdil tiež, že z ich strany nemohlo ísť o podvodné vylákanie úveru, pretože banka o finančnom stave firmy P. Gallus vedela z účtovných súvah, ktoré jej predkladali štvrťročne a v poslednom období už každý mesiac.
"Necítim sa vinný a nemôžem niesť zodpovednosť za to, čo urobil daňový úrad. Ja som nič nesfalšoval, ani nekamufloval," bránil sa obžalovaný.
Nepoprel ani to, že firma, ktorú založili so sestrou začiatkom roku 1998, fungovala len na papieri. Odôvodnil to tým, že sa neuskutočnil obchod, s ktorým rátal, preto ju v lete toho istého roka predal Kataríne J., s ktorou žil predtým asi štyri roky. Z firmy však neodišiel, zostal v nej pracovať na vedúcom mieste a naďalej sa staral o jej finančné záležitosti. Katarína J., nová majiteľka a konateľka firmy, mala na starosti dovoz a obchodné styky. Ako Pavol K. uviedol, eseročka P. Gallus bola zadlžená na všetky strany. Okrem toho, že ručila majetkom za úvery vo výške 4 a pol milióna korún, mali pôžičky aj od nebankových subjektov, pričom išlo asi o 5 6 miliónov korún. Dlhovali tiež poisťovniam. Obžalovaný priznal, že začiatkom roka 2001 si založil novú firmu a tiež to, že pre ňu odkupoval majetok zo zadlženého Gallusu. Na otázku predsedníčky senátu prečo to robil, keď vedel, že Gallus ručí majetkom za úvery, obžalovaný uviedol: "Nepredpokladal som, že banka môže pristúpiť k úhrade zvyšnej časti úveru prostredníctvom majetku firmy Paul Gallus."
Alžbeta Cs. využila právo nevypovedať, preto predsedníčka senátu prečítala jej výpoveď z prípravného konania. Vtedy uviedla, že na stretnutie s Pavlom K. sa nepamätá. Priznala však, že podpísala obidve potvrdenia. Najprv to, ktoré zodpovedalo skutočnosti, že spoločnosť P. Gallus má daňový nedoplatok vo výške 1 733 777 korún... O dvanásť dní neskôr však vlastnoručne podpísala druhé, v ktorom stálo, že uvedená firma žiadne záväzky nemá a nie je voči nej vedená daňová exekúcia.
"Podpísala som ho bez toho, aby som skúmala jeho obsah a vecnú správnosť. Dôverovala som vedúcej oddelenia Ing. Anne M., ktorá mi ho predložila. Nezamýšľala som sa nad tým, že ide o potvrdenie pre banku a nie je pravdou to, že som jej dala príkaz na vystavenie potvrdenia s nepravdivými údajmi," vypovedala pred vyšetrovateľom obžalovaná.
Na základe rozsiahleho dokazovaniam, v rámci ktorého bolo vypočutých veľa svedkov, senát dospel k záveru, že uvedeným spoločným konaním obžalovaný Pavol K. obohatil iného a Poľnobanku uviedol do omylu, čím jej spôsobil značnú škodu. Jeho konanie kvalifikoval ako trestný čin podvodu, ktorý mu spolu s incidentom s mestkými policajtmi vyniesol horeuvedenú podmienku. U Alžbety Cz. súd konštatoval, že nebolo preukázané, že sa skutok, pre ktorý je žalovaná stal, a spod obžaloby prokurátora ju oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
