zahraničných vecí Josef Zielenec. Odvtedy, ako odišiel, sa každý rok pravidelne vracia.

"České dni, to je vlastne moje dieťa. Založil som túto tradíciu. A som rád, že žije ďalej," povedal nám na pôde Valašského konzulátu, kde ho prijal Ľubomír Grega.

Ako sa teraz pozeráte na toto podujatie?

- Teším sa, že sa to takto rozrástlo. Keď sme začínali, boli sme malý úrad. Generálny konzulát v Košiciach vznikol v 'pernom' období, keď bolo treba dotiahnuť po právnej linke všetky dôsledky rozdelenia republiky. A bola to preto aj celkom odvážna myšlienka robiť takéto festivaly. Som rád, že ju po mne a Josefovi Byrtusovi prevzal v poradí už tretí generálny konzul Vítězslav Pivoňka. Prijal som v Košiciach ako konzul množstvo českých umelcov. Najviac si spomínam na stretnutie s Karlom Gottom a Waldemarom Matuškom. Obaja sú bezprostrední a vôbec nemajú maniere. Gottovi dokonca chutilo Nitrianske knieža. Vlastne som vtedy zaviedol tieto prijatia na pôde generálneho konzulátu. A financoval som ich z vlastného vrecka. Toho roku som si mohol vybrať, kedy prídem. Z celého programu Českých dní som si vybral koncert Čechomoru. Neľutujem. Bolo to nádherné. Najmä, keď všetci zliezli z tribúny na parket a začali tancovať. Paráda.

Poznáte sa kapelou osobne?

- Zoznámili sme sa vlastne iba na tomto koncerte. A dosť kuriózne. Po vystúpení sme sa mali stretnúť v reštaurácii Korzo, kde mali pohostenie. A ja som čakal v Korzári, sedel som tam skoro dve hodiny. A márne. Až potom mi napadlo zavolať, čo sa deje. Zrejme som zle počul.

Aké spomienky vo vás vyvolávajú Košice?

- Keď sa tu prechádzam, stále čakám, že sa spoza rohu vynorí moja žena s kočíkom a v ňom bude mať nášho syna. Ten má už dnes desať rokov a manželka je už bývalá. Ale Košice mi budú stále pripomínať časť spokojného rodinného života. A nadobudol som tu aj zopár slušných priateľstiev. Dokonca ma ešte stále spoznávajú a hlásia sa ku mne, aj keď už nie som v diplomatických službách a nepotrebujú ma. To je fajn.

Čo teraz robíte v Prahe?

- Venujem sa advokátskej práci, rodinnému a občianskemu právu. Obchodné právo nerobím. Zo zásady. Lebo potrebujem vzruch a prácu v teréne.

Vrátili by ste sa ešte do diplomacie?

- Advokácia má občas viditeľnejší výsledok, a to je dosť dôležité.

Prečo ste sa vtedy rozhodli založiť České dni?

- Azda v tom bola túžba ostať nesmrteľný. (smiech)

Takže prídete aj o rok?

- Jubilejný desiaty ročník si nemôžem odpustiť. A dokonca sa na ňom budem aj podieľať. Stanem sa akousi predsunutou hliadkou, budem pomáhať zariaďovať vecou v Čechách. A hľadať sponzorov, pretože účasť v minulých ročníkoch nebola taká, ako sme si predstavovali. Desiaty ročník si priam vyžaduje, aby na jeho príprave participovali aj ľudia v Čechách.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári