Slovensku. Po nedávnych správach o rušení nezaplatených hrobných miest zrejme nebola dôvodom návštevy len spomienka na príbuzných, ale aj uistenie sa, že podlžnosti voči cintorínu sú vyrovnané.
Zatiaľčo sobotňajší Sviatok Všetkých svätých vychytil príjemné suché a teplé jesenné počasie, tak včerajšia Pamiatka zosnulých sa už niesla v tradičnej sychravej a zahmlenej melancholicko-depresívnej atmosfére Dušičiek.
Okrem vencov a sviečok tvorili "výzbroj" pozostalých aj metličky na pozametanie lístia či krompáčiky na upravenie pôdy okolo hrobu alebo fľaše s vodou na jeho umytie.
"Ja sem chodím na hrob svojho otca a jeho pamiatku si uctievam tak, že si pri hrobe odchlipnem z ploskáčika rumu, ktorý si sem kvôli nemu stále prinesiem," prezradila nám Košičanka štyridsiatnička na verejnom cintoríne. "Zomrel krátko pred šesťdesiatkou, už ju nestihol osláviť, a viem, že by si práve prípitok štamperlíkom rumu so mnou určite rád dal..."
Niektorí pri hroboch mlčky postáli s pohľadom "zamysleným" do minulosti, ďalší si zaspomínali veselou príhodou či vysvetľovaním deťom, kto bol kto, babky sa so zatvorenými očami pomodlili.
"Mami, môžem zapáliť, môžem?"
"Dobre, môžeš, ale už len jednu a opatrne, pozor na vetrovku," šepotajúcim cintorínom prenikali vzrušené otázky detí a tlmené odpovede rodičov.
Detičky mali - samozrejme, okrem vopred na neúspech odsúdenej snahy nezablatiť sa inú vážnu starosť, pofukujúci vetrík totiž zákerne atakoval plamienky na zápalkách i knôtikoch sviečok, a tak si k svojim drobcom museli čupnúť aj rodičia. Iné, "medzihrobnou turistikou" znudené deti zas dávali rodičom svoju otrávenosť najavo trucovaním aj plačom.
"Hm, toto sa sem predsa vôbec nehodí, dáme to nabok a namiesto toho dáme naše," korigovali výzdoby hrobov naaranžované predchádzajúcimi návštevami tie ďalšie a po nich zas tie ďalšie...
Našli sa aj "lokálpatriotistickí linguisti", ktorí rozhorčene diskutovali o názve sviatku: "V televízii hovoria len samý Halloween - Halloween, už mi to lezie na nervy, jaký Halloween, veď my máme Všechsvätých a Dušičky..."
Rodiny sa opäť zišli, po cintoríne vytvárali debatujúce hlúčiky, kamaráti tej staršej generácie mlčky porozjímali na lavičkách, iní si sediac na hroboch aj zajedli prinesených orieškov.
V "mravenisku" návštevníkov verejného cintorína miestami dominovala maďarčina, keďže spoza južných hraníc tradične prichádzajú mnohí na miesta posledného odpočinku blízkych a známych a staršie košické ročníky hovoria po "košicky" napoly slovensky, napoly maďarsky. "To je zaujímavá vec ten, hm, ten genetický, ten strom, no ako to mám povedať, aha, rodokmeň..." vypočuli sme si v jednom "košickom" dialógu.
Čerstvé vence ozdobili aj cesty na miestach dopravných nešťastí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
