Maxima Šostakoviča, propagátor súčasnej českej hudby - taký je vlasatý Banderas s cellom Jiří Bárta. Včera vystúpil v bužni ako hviezda večera so Štátnou filharmónou pod taktovkou dirigenta Petra Feranca a zahral Schumannov Violoncelový koncert a-mol.

Koľký raz si v Košiciach?

- Druhý. Prvý raz som tu hral v roku 2000 s Mariánom Lapšanským a Ivanom Ženatým trojkoncert. Nevieš, kde je Úľuv? Potrebujem kúpiť čosi žene.

Neskôr. Už si niekedy pracoval s dirigentom Petrom Ferancom?

- Presne pred desiatimi rokmi na záverečnom koncerte festivalu Mladé pódium v Karlových Varoch. Práve som sa vrátil zo Slovenska a na generálnej skúške Dvořáka v hoteli Pupp som celý čas chodil vracať. Na premiéru mi na pódium pripravili kýbeľ a taký ten sáčik, čo majú v lietadle. Takže, keď sme sa teraz videli, obaja sme zozeleneli.

Spomínal si ženu. Je z Turecka. Ako ste sa zoznámili?

- V Izmire som hral Dvořákov cellový koncert a všimol som si ju medzi obecenstvom. Je vysoká a potom tie oči! O rok neskôr som bol v Izmire znova a vyhľadal som ju. Dva roky sme spolu chodili.

To ide? U výkonného umelca?

- No, chodenie ma vyšlo dosť draho, lebo nešlo o také klasické randenie. Skôr o telefonovanie a minúta vtedy stála asi 50 korún. Ja som bol v Turecku bez inštrumentu raz a raz naopak pricestovala Elif do Prahy. A vedeli sme, že je to ono. Elif má podobnú výchovu z domu, podobné zásady a priority.

Žijete spolu v Prahe.

- Keby nie mňa, tak by sa sem nepresťahovala. A ja Čechy a Moravu zbožňujem.

Hovorí veľmi dobre po česky. Viem z vlastnej skúsenosti.

- Ani mi to naše posledné stretnutie nepripomínaj. Zastavili ma policajti, kázali mi z auta vystúpiť, ja som sa kymácal, dali mi fúkať a chceli mi odobrať vodičák a napariť pokutu desťtisíc. Ale bez toho, aby som im povedal slovko, hneď našli riešenie: zaplatím dva a pol tácu a je to poriadku. Na moju námietku, že nemám peniaze, odvetili: "Kartu však vari máte?" A okamžite vedeli, kde je najbližší bankomat. Načo boli hrozne starostliví, keďže si za volant sadla žena, chceli vedieť, či to zvládne.

Keby si bol priplatil, boli by ťa odprevadili domov aj so zapnutým majákom. Ako je to s tou češtinou?

- Sprvoti sme sa rozprávali po anglicky, ale keď sme boli v Prahe, prišlo mi to perverzné. Veľmi jej pomohla moja mama. Už po pol roku hovorila obstojne, čoskoro po príjazde urobila v češtine autoškolu, absolvovala jazykovú školu, kurz Pražskej informačnej služby, študovala na filozofickej fakulte a dnes už ľudia ani nepoznajú, že sa tu nenarodila.

Čo teraz robí?

- Brušný tanec, ako manželka Ivana vyskočila, to nie je. Tlmočí.

Tvoje plány?

- Budúci rok je veľké Dvořákovo výročie, 100 rokov od úmrtia, tak budem obiehať s jeho cellovým koncertom Japonsko, Anglicko, Švajčiarsko, Španielsko, Francúzsko. A hlavne sa teším na veľký koncert v Rudolfine s filharomóniou pod taktovkou Bělohlávka, ktorý nahrá live Supraphon a zaznamená televízia.

Ďalšie nahrávky?

- Mám veľkú radosť z nedávno vydaných sonát Zoltána Kodályho a Vítězslava Nováka.

Činíš sa ešte pedagogicky?

- Pomenej. Ale každé leto vediem kurz Českofrancúzskej akadémie v Telči. To ma baví.

Ako relaxuješ?

- Teraz s tebou. Vieš, rád by som robil športy ako plávanie, aj čas by bol, ale chýba energia. V Grécku som hral 14 dní a každý deň som bol vo vode. A v lete som absolvoval s Elif Dolomity na motocykli. Dva a poltisíc kilometrov za týždeň.

Harley?

- Ten je ťažký, to už je póza. Ak to poznáš - "naháč". Boli sme úplne slobodní, bývali sme po penziónoch. Jaj, a potom som si urobil radosť - zajazdil som si na Masarykvom okruhu v Brne, keď boli voľné dni.

Kultúra?

- Filmy. Ale nemám čas na kino, dívam sa na ne na DVD. Naposledy som si pozrel "Podfu(c)k". Žiaľ, väčšina je hlúpych filmov, dobrých je ozaj málo.

Napríklad?

- Almodóvar "Hovor s ňou". Z toho som bol fakt hotový.

A okrem toho?

- Okrem toho rád čítam. Hlavne životopisy. Po dvadsiatich rokoch som si opäť prečítal aj Salingerovo "Kto chytá v žite", tentoraz v angličtine, je to dosť jednoduché a bol som z toho znovu odviazaný. Púšťam sa do "Veľkého Gatsbyho", tiež v angličtine, jednoducho vraciam sa ku všetkým tým knihám, ktoré som mal rád v mladosti. Chcel som aj Feuchtwangera v nemčine, takého "Goyu" alebo "Židovku z Toleda", veď kedysi som vedel lepšie po nemecky ako po anglicky. Začal som totiž sťa ctiteľ, chodil som s Nemkou, blondýnou. Vtedy bola moja nemčina ozaj dobrá. Ale teraz som prečítal len riadok a nechal som to tak.

Máš vzťah k technike?

- Vlastním mobilný telefón. Neustále ho kdesi zabúdam. Mám aj počítač. Často ma doháňa do zúrivosti. Internet je často strata času a peňazí, e-mail je príjemný, ale neľudský.

Čo ťa baví na viloncelle?

- Ak chceš cestovať a baviť sa s dievčatmi, staň sa aspoň trochu úspešným viloncellistom. Ale vážne, my interpréti sa môžeme len skláňať pred genialitou Bacha, Beethovena, Dvořáka, Brahmsa a maximálne, o čo sa môžeme pokúsiť, je škriabať sa na ten ich Olymp a beztak sa tam nikdy nedoškriabeme. Vieš, myslím si, že všetci máme vôbec šťastie, že sme na svete a môžeme byť súčasťou tej krásnej ľudskej komédie.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári