v metropole východného Slovenska, kde spolu s kapelou predstavila nielen staré známe hity, ale aj niekoľko novších pesničiek. Okrem krásnych balád plných nehy a vášne potešili publikum aj "šmrncovnejšie" skladby, pri ktorých temperament interpretky doslova dvíhal ľudí zo stoličiek. Ešte prv, než M. Rottrová vyšla na pódium, venovala pár minút aj nám a tak vznikol tento rozhovor.

Prešovský aj popradský koncert vraj dopadli vynikajúco...

- Áno, publikum bolo úplne úžasné. Na východe republiky sa vôbec koncertuje veľmi dobre, pretože na ľuďoch vidieť, že sa prišli zabávať.

Svojho času ste so spievaním skončili, pretože ste sa cítili fyzicky aj psychicky vyčerpaná. Dosiahli ste vtedy ten pomyselný strop, keď sa už ďalej jednoducho nedá?

- To bol môj prípad. Bola som naozaj chorá. Dostala som žalúdočné vredy a začala som zabúdať texty piesní. Vyčerpanie bolo evidentné.

Dali by ste si však pauzu, aj keby sa neozvalo telo?

- Myslím, že áno. Ja si zas na seba dávam pozor. Ale netušila som, na ako dlho prestanem spievať. Jednoducho som si iba chcela dať pauzu s tým, že sa uvidí, čo bude ďalej. Nerada podávam vyhlásenia typu, že už nikdy viac, lebo nie nadarmo sa hovorí, že človek nemá nikdy hovoriť nikdy.

Naučili ste sa po týchto skúsenostiach viac relaxovať?

- Určite áno. Naučila som sa viac oddychovať a zohnala som si psíka, s ktorým relaxovať musíte, takže si teraz omnoho viac užívam tých mimopracovných radostí.

Keď ste sa stratili verejnosti z očí, žili ste istú chvíľu aj v Nemecku, kde ste boli ženou v domácnosti. Napĺňalo vás to?

- Áno. Ja mám veľmi rada domáce práce a vtedy som si uvedomovala, že potrebujem oddychovať, netúžim spievať, nechcem jazdiť po kultúrnych domoch a tráviť hodiny v šatni a reštauráciách. Bola som spokojná.

Užívali ste si aj anonymitu?

- To bolo tiež veľmi príjemné. Človek môže žiť omnoho prirodzenejší život. A to nemám na mysli, či musím chodiť upravená alebo nie, lebo každá žena predsa chce dobre vyzerať, bez ohľadu na to, či je verejne známa. Ide skôr o to, že občas, keď viete, že ste stredobodom pozornosti, sa odrazu cítite, akoby ste mali od úsmevu svaly v kŕči.

Pred časom ste povedali, že ste bez partnera a spokojná. Ešte to platí?

- Platí. Pre niekoho je síce možno hodnotnejšie žiť s nejakým partnerom, mne však v súčasnosti tento stav vyhovuje.

Myslíte, že majú chlapi radšej samostatné úspešné ženy alebo tzv. "puťušky"?

- To je síce individuálne, ale mám pocit, že majú radšej "puťušky", čo je smutné. Ale asi je to prirodzená mužská vlastnosť, že chcú byť vo vedúcich pozíciách, že nás chcú živiť, veľa zarábať a byť na to hrdí. Ak je to naopak, tak im to nevyhovuje.

Už nejaký-ten čas žijete na okraji Prahy. Ako sa vám tam býva, nechýba vám mesto?

- Cítim sa tam vynikajúco. Mám tam svoj pokoj a keď idem do mesta zariadiť najnutnejšie veci, tak sa rada rýchlo vraciam späť do svojej záhradky.

Pani Hegerová raz povedala: "Mám ráda svá rána", viete si aj vy rána takto užiť?

- Áno. Vstávam už okolo 6.00-7.00, chvíľu si pocvičím, idem na prechádzku, nakúpim si rohlíky, noviny, uvarím si kávičku a mám rada tie svoje rána pri káve a novinách.

Prečítate si občas aj bulvár?

- To tam musí byť niečo extra o niekom, koho poznám alebo ma musí upútať nejaký titulok. Ale to je tak raz za mesiac.

Pomaly sa nám do života vkradla jeseň. Zvyknú vás dohnať jesenné depresie?

- Minulý rok som jednu celkom slušnú depresiu prekonala. Začala niekedy okolo dušičiek a trvala asi dva týždne. Ale nakoniec som ju rozohnala.

Čím zvyknete zahnať chmáry, spevom?

- Nie, toho mám dosť za normálnych okolností. Ventilovať sa zvyknem na prechádzke.

Ako sa darí vašim synom?

- Obom sa darí veľmi dobre. Mladší Vítek mi robí manažéra a produkuje mi druhú dosku, ktorá by mala vyjsť niekedy na jar budúceho roka. A Martin, ktorý žije v Toronte, dostal teraz zákazku na animovaný seriál pre deti, kde bude písať muziku. Teraz, keď som bola v Kanade, tak som videla nejaké diely. Je to veľká zábava. Takže som spokojná, pretože ak sú šťastní oni, som aj ja...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári