som o žiadnom konkurze nevedel. Nikomu z Vás neverím, namietam Vašu zaujatosť," chrlil včera Gabriel T. obvinenia a urážky na adresu členov senátu, ktorý pojednáva, lepšie povedané, trápi sa s kauzou Unifa-Invest. Dôvodom nespokojnosti a podozrení poriadne "nabrúseného" poškodeného bol fakt, že nedostal ani torzo z peňazí, ktoré boli v rámci konkurzného konania rozdelené a vyplatené. Ukázalo sa však, že z 20-tisíc, ktoré Gabriel T. vložil do eseročky, čo sa dostala do konkurzu, nedostal ani korunu len preto, že si v konkurznom konaní neuplatnil škodu, ktorá mu vznikla.
Senát vzal námietku Gabriela T. o údajnej zaujatosti na vedomie a pokračoval vo vypočúvaní predvolaných svedkov. Na záver trojdňového bloku pojednávania sa ženy aj muži v talároch včera po porade uzniesli, že nie sú zaujatí, ani vylúčení z trestného konania. K tomuto rozhodnutiu sa poškodený nevyjadril, pretože krátko po tom, čo pourážal všetkých "senátnikov", zo súdu odišiel. Ako uviedol predseda senátu JUDr. Zoltán Szalay, uznesenie mu bude doručené poštou. V prípade, že proti nemu podá sťažnosť, objemný spisový materiál poputuje do Bratislavy na Najvyšší súd SR, ktorý o námietke zaujatosti rozhodne. Ak sa však poškodený nevyjadrí, predseda senátu vytýči konkrétny termín pojednávania. To bolo zatiaľ z uvedených dôvodov odročené na neurčito.
V súvislosti s námietkami zaujatosti senátu, resp. jeho predsedu, nejde o prvú obštrukciu. Rozdiel je len v tom, že predtým namietala zaujatosť Jana D. S., obžalovaná z trestného činu podvodu a neoprávneného obchodovania s devízovými hodnotami. Podľa obžaloby prokurátora mala od 429 poškodených vylákať 24 819 800 korún, 398 580 DEM, 55 950 USD, 8000 CHF, 4850 GBP a 10 000 ATS.
Na margo odročeného pojednávanie kvôli námietke zaujatosti senátu aj všetkých košických sudcov, ktorú vzniesla obžalovaná, vtedy jeden z poškodených reagoval nasledovne: "Nemôžem si pomôcť, ale z roka na rok som stále viac presvedčený, že v tomto štáte má práva iba obžalovaný a poškodený len povinnosti. Je to postavené na hlavu, keď celé roky, čo sa vedie spor, ja i ďalší, ktorí vložili peniaze do Unify-Invest, musíme chodiť na súd a donekonečna opakovať to isté... Nemá to konca a rozsudok je stále v nedohľadne."
Z uvedeného je zrejmé, že nespokojnosť je na obidvoch stranách, čo v sedem rokov vlečúcej sa kauze nie je nič nezvyčajné. Najmä ak uvážime, že pod často odročované pojednávania sa podpísala aj taká závažná skutočnosť, akou bol trikrát zmenený senát a v súvislosti s tým opakované dokazovanie. Došlo k tomu kvôli odchodom prísediacich, úmrtiu, ale aj pre iné komplikácie, s ktorými nik nerátal. Tá, ktorú "vyrobil" poškodený Gabriel T. včera, opäť pribrzdila sľubne napredujúce konanie v kauze Unifa-Invest. A možno povedať, že úplne zbytočne, resp. z nevedomosti, či pasívneho prístupu poškodeného, ktorý akoby sa zobudil zo zimného spánku.
Na vysvetlenie pripomenieme, že v uvedenej kauze prebiehali dve konania, trestné a konkurzné. Kým v prvom rozhodne senát o vine, či nevine obžalovanej, v druhom išlo o peniaze. Konkurz na majetok Unify-Invest, s. r. o., vyhlásil Krajský súd v Košiciach v októbri 1999. Dôvodom bola skutočnosť, že dlžník, ktorý mal najmenej 429 veriteľov, už dlhší čas nebol schopný plniť svoje záväzky, pretože sa ocitol v úpadku.
Za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil komerčného právnika JUDr. Ing. Dezidera Jančika z Košíc, na ktorého prešla povinnosť speňažiť majetok dlžníka a uspokojiť veriteľov. Rozhodnutie, či si uplatnia alebo neuplatnia pohľadávky, bolo na poškodených. Časť z nich to neurobila z pohodlnosti, resp. preto, že neverili, že to bude na niečo dobré, iní nechceli znášať hanbu, za to, že naleteli... Z diskusií na chodbe krajského súdu je však zrejmé, že ani poškodení, ktorí boli čiastočne odškodnení, nie sú veľmi spokojní. Majú pochybnosti o tom, či delenie peňazí prebiehalo spravodlivo.
O priebehu pojednávaní a konkurznom konaní sme v našom denníku prinášali podrobné informácie. Písali sme aj o tom, že v konkurznom konaní, ktoré prebiehalo pod taktovkou uvedeného správcu, si pohľadávky uplatnilo 241 veriteľov, pričom išlo zhruba o 51 miliónov korún. Ako pre Korzár uviedol JUDr. Ing. Dezider Jančik, reálne existovalo len 3 a pol milióna korún. Bola to suma pozostávajúca zo zaistených peňazí a úrokov, ktoré medzičasom nabehli. Po odrátaní výdavkov spojených s konkurzným konaním, zostali na účte 3 115 390,14 Sk. Po ich vydelení sumou 50 903 582 vyšiel koeficient 0,061202, ktorým boli vynásobené pohľadávky toho-ktorého veriteľa. Ich databáza aj s prehľadnou tabuľkou o tom, koľko vložili, získali na úrokoch, aj s konečnou sumou, boli spracované na diskete, ktorú dostala k dispozícii sporiteľňa. Na jej základe, na pokyn správcu konkurznej podstaty, boli na účty poškodených poukázané peniaze v príslušnej výške.
Čo k tomu dodať, vari len toľko, že sledovať, zaujímať sa, ako napreduje trestné, či konkurzné konanie, bolo a je povinnosťou poškodených. Torzo peňazí, je rozdelené, obviňovať senát, ktorý s ich vyplatením nemá nič spoločné, je zbytočné, navyše spôsobuje oddialenie verdiktu o vine či nevine obžalovanej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
