pacientov, Košičan Eduard Bičaník ho navštevuje už dvadsať rokov. Pritom nie je vôbec bežné, aby chodil pacient na dialýzu takýto dlhý čas. Snahou lekárov je, aby podstúpil čo najskôr transplantáciou obličky, aj keď nie každý má také šťastie. Pán Bičaník mal nádej dostať ju až trikrát v živote. Dvakrát cestoval do Bratislavy márne, pretože sa napokon ukázalo, že by nebol vhodným príjemcom orgánu. Šanca sa naposledy objavila pred troma rokmi, pričom operácia by bola prebehla v Košiciach. Pacient ju však odmietol, zľakol sa. Dostane ešte jednu šancu? Pracovníci dialyzačného oddelenia mu to veľmi želajú.
"Nemal som potuchy o tom, že mám nejaké problémy s obličkami, ochorenie mi zistili pri vyšetrení v šačianskej nemocnici. Pracoval som vtedy v železiarňach a cítil som sa relatívne dobre. Ťažkosti prichádzali postupne, už som nevládal tak, ako predtým, stratil som kondíciu. Na chorobu som si musel zvyknúť. Dlho som si kládol otázku, prečo práve ja, ale človek sa časom zmieri so všetkým. Dá sa s tým žiť," hovorí Eduard Bičaník.
Košičan mal tridsaťšesť rokov, keď začal chodiť na dialýzu. Je jedným z prvých jej pacientov, keďže prevádzka dialyzačného oddelenia vo FNsP sa spustila v júli roku 1983. Mladý muž ho spočiatku navštevoval dvakrát týždenne, dnes podstupuje dialýzu trikrát do týždňa.
"Deti boli vtedy ešte malé, mám dvoch chlapcov, dvojičky a dcéru, ktorá má dnes už vlastnú rodinu. Tie to veľmi nechápali, ale manželka bola z toho veľmi skormútená. Prišlo to totiž náhle, nikdy by som si to nebol pomyslel. Veď som bol zdravý chlap, aj krv som chodieval darovať," poznamenáva pán Eduard.
Aj keď pochádza z Kysúc, väčšinu svojho života prežil v Košiciach. Vietor ho sem zavial za prácou, ktorú našiel vo VSŽ. Dnes je na invalidnom dôchodku a nájsť prácu sa mu nedarí. "Kto by ma zamestnal?" pýta sa.
Za dvadsať rokov absolvoval muž viac ako dvetisícšesťsto dialýz, pričom na umelej obličke je obyčajne päť hodín. Čas pritom obyčajne trávi čítaním alebo sledovaním televízie, aj keď v minulosti to bývalo veselšie. "Kedysi sme s pacientmi hrávali šach alebo dámu, ale dnes už na to nemám partnera. Niektorí pacienti už do Košíc nechodia, pretože dialýzy sa otvorili aj v iných mestách, iní mali šťastie a podstúpili transplantáciu," poznamenáva.
Eduard sa toho pred troma rokmi zľakol, preto musí stále chodiť na dialýzu. Nesťažuje sa však. "Nemám sa zas až tak zle. Niektorí pacienti nemôžu chodiť, ja s tým nemám problémy. Športovať síce veľmi nemôžem, ale chodievam na prechádzky a hubárčim. Beriem život taký, aký je," dodáva.
* * *
Kolektív dialyzačného oddelenia vystrojil Edovi oslavu
Podľa MUDr. Beáty Grejtovskej, ktorá na dialyzačnom oddelení pracuje už dvadsať rokov, spolu s terajším riaditeľom FNsP a primárom dialýzy Róbertom Rolandom, je Eduard Bičaník veľmi zodpovedným pacientom. Aj vďaka tomu je aj po toľkých rokoch stále vitálny a dobre sa mu darí. Aj keď sa mu v ostatnom čase zhoršil sluch, pamäť mu slúži vynikajúco. Doteraz si pamätá na pacientov i sestričky spred dvadsiatich rokov. Aj keď časť kolektívu dialyzačného oddelenia sa už obmenila, ten súčasný Edovi, ako ho dôverne pracovníci oslovujú, včera pripravil oslavu, ako sa patrí. Nechýbalo na nej šampanské, vynikajúca torta s dvadsiatkou navrchu, kytica kvetov i drobné pozornosti.
"Je to trochu zvláštne výročie, trochu smutné i veselé. Našim cieľom je totiž, aby pacienti nechodili tak dlho na dialýzu, ale aby boli dovtedy už odtransplantovaní. Na druhej strane sa pán Bičaník výborne drží, čo je dôvodom na radosť," konštatoval Róbert Roland, podľa ktorého vládne medzi pacientami a pracovníkmi dialyzačného oddelenia, vzľadom na to, ako často sa stretávajú, doslova rodinná atmosféra.
* * *
Róbert Roland: Našim cieľom je odtransplantovať čo najviac pacientov
Košice - Na dialýzu sú odkázaní pacienti, ktorým zlyháva činnosť obličiek. Bez umelej obličky, ktorá ich organizmus očisťuje od splodín látkového metabolizmu, by im hrozila smrť intoxikáciou. Dôvodom zlyhania obličiek môžu byť rôzne ochorenia od vývojových porúch až po odstránenie obličky kvôli nádoru, pričom takéto problémy neobchádzajú ani deti. Žiaľ, časť ochorení obličiek prebieha dlho bezpríznakovo a neraz iba náhoda ich pomôže odhaliť.
"Potom môže nasledovať obdobie preddialyzačné alebo dialyzačné. Každé má svoje výhody i nevýhody. Ak pacient nechodí na dialýzu, musí držať diétu a istý režim, ale je menej obmedzovaný pravidelnou návštevou nemocnice. Dialýza zas nahradzuje funkciu obličiek a pacient žije komfortnejšie, až na to, že musí tráviť na prístroji celé hodiny. Každý to znáša inak, niekto si zvykne rýchlo, inému to trvá celé mesiace. Azda najhoršími pacientmi sú mladí muži, ktorí majú iné predstavy o trávení voľného času. Starší ľudia sa adaptujú rýchlejšie, pretože už čosi preskákali a majú už od života menšie očakávania," hovorí primár dialyzačného oddelenia FNsP MUDr. Róbert Roland.
V minulosti podľa neho pacienti dialýzu neraz odmietali, pokiaľ sa cítili dobre, pretože si nedokázali predstaviť, aké môže mať zanedbávanie liečba následky. Neraz preto dochádzalo k vzniku uremického syndrómu a následnej kóme. Dnes sú takéto prípady skôr zriedkavosťou.
"Našim oddelením prešlo za dvadsať rokov asi šesťsto chronických pacientov, celkovo ich mohlo byť viac ako tisíc. Časť z nich sa podarilo úspešne odtransplantovať, čo kvalitatívne mení život pacienta. Ak nová oblička funguje výborne, človek žije v podstate plnohodnotný život, aj keď samozrejme musí po transplantácii užívať imunosupresíva, aby jeho telo neodvrhlo transplantovaný orgán. Naším cieľom je samozrejme odtransplantovať čo najviac pacientov," dodáva R. Roland.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
