prémiou. Organizátorom súťaže bola Nadácia F. Capuana z Ríma v spolupráci s operným divadlom zo Spoleta, operným divadlom z Ríma, Akadémiou Chigiana a Akadémiou Santa Cecilia z Ríma. Súťaže, ktorá prebiehala v troch kolách, sa zúčastnilo 27 mladých dirigentov z celej Európy.

Akú tradíciu má toto podujatie?

- Vlastne ide o jedinú podobnú súťaž pre dirigentov, na ktorej sa hrajú opery. Organizuje sa v Spolete vždy na záver, lebo majú skrátenú sezónu. Malé talianske mestečká si totiž najímajú mimo sezónu, najčastejšie je to koncom leta a začiatkom jesene, kým sa ešte nehrá vo veľkých divadlách, orchestre a interpretov. Naštudujú dva - tri tituly a potom ich hrajú vyše mesiaca po malých mestách po celom Taliansku. Vlastne je to ich stabilná sezóna. A potom cez rok už len prijímajú iné divadlá na hosťovanie. V rámci konca tejto sezóny bola aj dirigentská súťaž.

Aká bola spolupráca s takýmto sezónnym orchestrom?

- Orchester bol na veľmi dobrej úrovni. Najmä čo sa týka dychov. Boli to mladí ľudia väčšinou okolo tridsiatky. A vôbec, rozumeli sa dobre do opery.

Takže sa pracovalo ľahko. Do finále sme sa dostali traja. Potom sme dostali asi tak pol hodinu na skúšanie a potom sme okrem predohier hrali celú operu v koncertnej verzii. Mali sme k dispozícii aj spevákov. Všetci, ktorí mali kontrakt s nami, spolupracovali.

Čo vás najviac prekvapilo?

- Najviac to, že som sa dostal tak ďaleko. Hlavne kvôli tomu, že bola programom súťaže opera G. Verdiho La Traviata. Do finále sme postúpili traja - dvaja dirigenti z Talianska a ja. To ma prekvapilo najviac, že som bol s talianskou operou lepší ako Taliani a ešte k tomu v Taliansku. A bola tam prevaha talianskych dirigentov.

Podľa čoho vlastne hodnotila porota vaše výkony?

- Mali sme po skončení takú diskusiu s komisiou, v ktorej boli vynikajúci dirigenti, napríklad aj z Rímskej opery. Potom už k nám finalistom boli ústretoví. My sme sa nazdávali, že im ide o techniku. Ale nebolo to tak. Oni si viac všímajú dramaturgiu diela a nezaujíma ich detailná práca s kolektívom, ale celkový výsledok. Ten potom najviac osloví diváka. Práve to nám chválili aj vyčítali.

Traviatu máte zrejme dobre naštudovanú, keďže ju dirigujete v tunajšom Štátnom divadle.

- Teraz sa nehrá tak často ako novšie predstavenia.

Talianska opera je vašou špecialitou?

- Neviem či úplne. Ale mám veľmi rád Verdiho. Zrejme mi celkom sedí. Možno, že zavážilo to, že mám sedemročnú skúsenosť s dirigovaním v Štátnom divadle. Že pracujem viac v opere. Väčšina ostatných dirigentov boli chlapci, ktorí mali skúsenosti, ale nie zas toľko.

To zrejme nie je vo svete obvyklé, aby mohol mladý dirigent toľko hrať ako vy...

- Vďaka Bohu. U nás je to tak. Máme lepšie možnosti.

Bavili ste sa o tom s kolegami, porovnávali ste?

- Áno. Oni majú oveľa menej možností. To som zistil nielen tu v Európe, ale najmä v USA. Jednoducho, my tu nemáme také podmienky, materiálne zabezpečenie aby sa tu rozvíjala kultúra v takom stupni ako majú oni. Orchestrov je tu oveľa menej ako majú oni a u nás je oveľa menej absolventov hudby. Tam sa vyrábajú až na ´kilá´. Každý sa chce presadiť a chce niečo robiť. Konkurencia je strašne veľká. Aj teraz vyberali spomedzi 150 dirigentov, ktorí poslali prihlášky a vybrali 29, ktorých pozvali do súťaže. Myslím si, že veľkým úspechom bolo už len sa tam dostať. Až sa mi to nechce veriť, že som skončil prvý.

Čo to pre vás ďalej znamená?

- Vyhral, som si momentálne to, že na budúcu sezónu v Spolete dostanem operu, ktorú naštudujem a pripravím. Absolvujem tu skrátenú sezónu, teda zhruba dvojmesačný pobyt v Taliansku. Hosťovať budeme okolo Ríma, v Perugii, Asissi, a v okolitých mestách. Dúfam. Že tam budem môcť ukázať ešte viac z toho čo dokážem.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári