zomrel na chodbe v nemocnici, kde čakal na vyšetrenie niekoľko hodín. Košickí zdravotníci tvrdia, že čosi také, by sa v Košiciach nemohlo stať. Pacientov vraj nerozdeľujú na ‚domovcov' a bezdomovocov a neposudzujú ich podľa šiat.
"Netriedime našich pacientov podľa oblečenia a bezdomovcov nijako neoznačujeme, takže vám ani neviem povedať, koľko takýchto ľudí sa ročne premelie našou ambulanciou. V deväťdesiatich percentách prípadov k nám prichádzajú urgentné stavy, preto ošetríme každého bez ohľadu na to, či má alebo nemá kartičku poistenca. Môžem povedať, že lekár v službe urobí všetko pre pacienta bez ohľadu na to, ako je oblečený. Ak je to potrebné, je aj hospitalizovaný," hovorí primár internej ambulancie centrálneho prijímacieho oddelenia Fakultnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Juraj Mózeš.
Ani pracovníci košickej záchranky nám nevedia povedať, koľko bezdomovcov ošetria ročne, nič také sa neeviduje. Bez ohľadu na to, o akého pacienta ide, ošetria ho a v prípade potreby prevezú do nemocnice. Poznamenávajú však, že človeka bez domova možno obyčajne odhadnúť na prvý pohľad. Bývajú neupravený, nevedia udať trvalé bydlisko, nemajú doklady a väčšinou im chýba aj karta poistenca.
"V letných mesiacoch to nebýva problém, s bezdomovcami sa častejšie stretávame počas chladných dní. Najčastejšie začiatkom zimy, kým sa im nepodarí nájsť nejaké ubytovanie. Vtedy máme aj niekoľko výjazdov denne, najčastejšie ide o podchladenie. Realita je taká, že niekoľko bezdomovcov ročne skoná v meste na následky zimy," hovorí MUDr. Jaroslav Gajdoš, pracovník Záchrannej služby Košice.
Bezdomovci podľa neho vyzerajú rôzne, závisí to od toho, koľko dní nevideli vodu. Poskytnúť im zdravotnú starostlivosť je však pre záchranárov povinnosť, aj keď ich pacienti trpia rôznymi ekzémami či svrabom.
"Správame sa k nim ľudsky, ako ku každému. Samozrejme, pokiaľ je pacient značne zanedbaný, používame preventívne ochranné rukavice a masku na tvár a po vyšetrení dezinfikujeme prístroje, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia ostatných pacientov. Určite sa však nestane, že by sme neošetrili niekoho, kto našu pomoc potrebuje. Naopak, niekedy prevezieme jedného pacienta v jeden deň aj viackrát do nemocnice, pretože sa stáva, že ho dané oddelenie nehospitalizuje ako urgentného pacienta. Skončí na ulici a nás k nemu opätovne volajú," dodáva lekár.
Podľa riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Triede SNP Róberta Rolanda ošetria v zdravotníckom zariadení pacientov bez karty poistenca iba vtedy, ak ide o akútny prípad. Ak by napríklad potreboval chirurgický zákrok, ktorý znesie odklad, do nemocnice ho neprijmú. V opačnom prípade je ošetrený tak, ako ktorýkoľvek iný pacient. Koľko bezdomovcov sa ročne nemocnicou premelie, riaditeľ nevie, takéto štatistiky sa nevedú nikde.
Čo sa týka zdravotného poistenia, za ľudí bez zamestnania by ho mal platiť štát, avšak poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa môže stať iba ten, kto má trvalý pobyt. Ľudia, žijúci na ulici, ktorí majú preukaz totožnosti a trvalé bydlisko, aj keď sa v ňom nezdržiavajú, teda môžu byť poistení, ale tí ostatní nie. Podľa hovorcu Všeobecnej zdravotnej poisťovne Milana Veleckého sa však náklady za zdravotnú starostlivosť môžu vo výnimočných prípadoch poskytnúť aj bezdomovcom, ktorí sa zdržujú na území republiky a nemôžu preukázať poistný vzťah poistenca. Sú hradené prostredníctvom VšZP zo štátneho rozpočtu, pričom poisťovňa štvrťročne predkladá ministerstvu zdravotníctva, zastupujúcemu štát, vyúčtovanie za poskytnutú zdravotnú starostlivosť týmto ľuďom.
"Bezdomovec je človek bez trvalého bydliska, ktorý je podľa zákona jednou z podmienok vzniku poistného vzťahu. Skutočný bezdomovec teda nemá zákonnú možnosť získať preukaz poistenca ktorejkoľvek zdravotnej poisťovne," vysvetľuje M. Velecký.
V prvom polroku tohto roka dosiahli náklady vynaložené na liečbu bezdomovcov približne 1,7 milióna korún, ktoré VšZP uhradila z prostriedkov štátneho rozpočtu. Vlani boli v slovenských zdravotníckych zariadeniach ošetrení bezdomovci celkom v 149-tich prípadoch a náklady na ich zdravotnú starostlivosť (výkony, liečivá a zdravotnícke pomôcky) dosiahli 4,302 mil. Sk. Najviac stála ich hospitalizácia - viac ako štyri milióny korún, zatiaľ čo ambulantná starostlivosť a doprava predstavuje iba zlomok celkových nákladov. Priemerná suma vynaložená na ošetrenie jedného bezdomovca predstavuje 33-tisíc korún ročne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
