umeleckých škôl (ZUŠ) s dôrazom na finančnú podporu žiakov - teda ich rodičov, ktorí by vopred určenou čiastkou prispievali na prevádzku školy. Tak by priamo participovali na jej ďalšom možnom fungovaní. Týmto krokom by došlo k zmene postavenia ZUŠ v sieti základných škôl, ktoré by sa tak zaradili medzi príspevkové organizácie.
Pracovníci ZUŠ na celom Slovensku preto poslancov vo svojich protestných listoch a petíciách vyzývajú, aby za pripravovaný zákon, ktorý je už v druhom čítaní, nehlasovali. Po jeho prijatí by už totiž chod týchto škôl nezabezpečoval štát, čo by podľa pedagógov ohrozilo existenciu umeleckých škôl. Strata dotácií by predstavovala reálny zánik najmä škôl v sociálne slabších, malých okresoch.
Základné umelecké školy - v našom meste ich máme šesť - boli doteraz financované rovnako, ako ktorákoľvek bežná základná škola, či už s právnou subjektivitou, alebo bez.
"Osobne proti tejto časti nového zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve nemám žiadne výhrady," hovorí vedúci oddelenia školstva Magistrátu mesta Košice Ing. Štefan Kandráč. "Zdá sa mi logické, že rodičia budú prispievať na umelecké vzdelanie svojho dieťaťa."
"Financovanie základných umeleckých škôl rovnakým princípom ako u základných škôl určitým spôsobom diskriminuje ostatné mimoškolské aktivity, ktorých sa žiaci mimo vyučovania zúčastňujú. Financovanie týchto aktivít nevykrýva štát, ako je to dnes u základných umeleckých škôl. Poplatky uvedené v návrhu zákona naviac nevnímam ako demotivačné, skôr naopak. Verím, že aj týmto spôsobom sa podarí prispieť k zlepšeniu finančnej situácie v školstve," hovorí vedúci oddelenia školstva s vysvetlením, že napríklad jedna z košických ZUŠ-iek má rozpočtované mzdy na rok vo výške 15,9 milióna korún. A to je len jedna škola. Rodičia prispievajú len symbolicky, no ide o poplatky na konkrétne výdavky súvisiace so vzdelávaním, na prevádzke školy sa neodrazia.
"Na druhej strane chápem i rodičov, pre ktorých je toto riešenie veľmi nevýhodné a doterajší systém financovania im vyhovoval podstatne viac. Ideálne by bolo hľadať zdroje inde, ale možnosti štátneho rozpočtu sú limitované. Bohužiaľ až do tej miery, že na vykrytie výdavkov na prevádzku škôl v tomto roku nám v meste chýba viac ako 40 miliónov korún," argumentuje Štefan Kandráč, hoci pripúšťa možný odliv žiakov zo ZUŠ, ktoré sú v Košiciach plne vyťažené a o štúdium na nich je neustále veľký záujem.
Nový zákon tiež navrhuje, že ZUŠ už nebudú poskytovať základy vzdelania v jednotlivých umeleckých odboroch, ale stanú sa iba záujmovými krúžkami. Takáto mimoškolská záujmová činnosť by bola financovaná tzv. vzdelávacími poukazmi, ktoré dostanú tie zariadenia, ktoré sa deti rozhodnú navštevovať. Poukaz však môže byť pridelený aj základnej škole, ktorá poskytuje hodiny hudby či tanca. Za tieto hodiny by žiak ZŠ platil iba poukážkou, hradenou štátom. Toto pracovníci ZUŠ opäť považujú za diskrimináciu, keďže u nich sa bude musieť platiť okrem vzdelávacieho poukazu aj mesačný poplatok, ktorý sa má podľa zákona zvyšovať a tak vznikajú oprávnené obavy, že rodičia uprednostnia základné školy.
"Ak by nastala takáto situácia, pravdepodobne by sme skrachovali," hovorí riaditeľka ZUŠ M. Hemerkovej na Hlavnej ulici v Košiciach Magdaléna Rokycká.
"Hovorí sa, že sa bude zvyšovať i školné, čo by nám automaticky znížilo počet žiakov. Rodičia už celé roky platia mesačne 40 korún a nevieme sa dopracovať k postupnému zvyšovaniu. Nárazové zvýšenie na plánovaných 180 korún a viac bude pre mnohých neprijateľné. Viete, rodičia sú rôzni, niektorí, hoci sú na tom veľmi zle, dajú aj poslednú korunu na hudobné vzdelanie svojho dieťaťa, no mnohí aj dobre situovaní nám stále meškajú so školným ešte za minulý rok," vysvetľuje riaditeľka ZUŠ na Hlavnej, najväčšej jednoodborovej školy na Slovensku, ktorú momentálne navštevuje 1 148 detí.
"Deti k nám chodia aj trikrát do týždňa, majú teda vyplnený voľný čas. Orchester, zbor, dychovka a vôbec samotná výuka im nedovolia prejsť na krivé chodníčky, orientujú ich zmysluplným smerom. Zbytočne bude vláda vynakladať peniaze do protidrogových programov a rôznych iných prevenčných kampaní, keď sami vlastne rušia ustanovizne, ktoré spĺňajú tento účel. To len dokazuje, že umelecké školstvo bolo a stále zostalo na chvoste záujmu," myslí si Magdaléna Rokycká, ktorá sa spoločne s ostatnými pedagógmi a rodičmi pridala k petičnej akcii. Na škole sa vyzbieralo asi tristo podpisov.
Špecifická situácia je na menšej ZUŠ vo Valalikoch.
"Budeme si musieť prevádzku školy dofinancovávať sami, či už z vlastných zdrojov, s pomocou rodičov alebo sponzorov. Keď som si to prerátala na naše finančné pomery, máme ledva na platy. Dúfam, že novela zákona v terajšej podobe neprejde, ináč pre nás nastanú zlé časy," reaguje tamojšia riaditeľka, Darina Gazsiová.
"Mali sme spoločné stretnutie - všetci riaditelia ZUŠ z východu - a jednoznačne sme sa zhodli na požiadavke, aby bolo základné umelecké školstvo v zákone definované nie ako záujmová činnosť, ale ako stupeň základného vzdelania. Uvidíme, ako to skončí, všetci napäto čakáme," pokračuje riaditeľka ZUŠ Valaliky, ktorú momentálne navštevuje 616 žiakov. Zvýšenie školného sa podľa nej na ich počte určite odrazí.
"Ale nie som až taký pesimista, dúfam, že nás rodičia podržia," dodáva Darina Gazsiová.
Osobitou záležitosťou je príprava budúcich študentov konzervatórií, ktorí by podľa pedagógov ZUŠ bez základného štúdia na prijímačkách obstáli len ťažko. Ich odlivom by sa tak mohol znížiť "kvalitný materiál", z ktorého by si mohli konzervatóriá vybrať.
"Osobne si však myslím, že ten, kto má talent, sa nestratí, aj keď neprišiel zo ZUŠ. Každopádne doterajší systém, ktorý tu odjakživa v súvislosti so základným umeleckým školstvom dobre fungoval, by nebolo vhodné rušiť," myslí si riaditeľ košického konzervatória Mgr. Bartolomej Buráš.
"Celý princíp nášho umeleckého školstva od základných cez stredné až po vysoké školy máme vybudovaný dobre. Je to jedna z našich devíz, v zahraničí niečo také neexistuje. Navyše posledné sociologické výskumy dokazujú, že deti, ktoré sú vychovávané ku kreativite a to akejkoľvek, nielen hudobnej, sa podieľajú na všetkých negatívnych javoch civilizácie ako je narkománia či kriminalita minimálnym, ak nie nulovým percentom. Je preto namieste postaviť si otázku, či nám tu raz čosi podobné nebude chýbať," pridáva sa na stranu pracovníkov ZUŠ absolvent košického konzervatória, klavirista a v súčasnosti rektor pražskej AMU, prof. Peter Toperczer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
