šesťčlennej slovenskej delegácie starostov a primátorov, ktorých na náklady vlády Spojených štátov pozvalo americké ministerstvo zahraničných vecí a výber členov realizoval veľvyslanec USA na Slovensku Ronald Weiser.

Delegácia navštívila hlavné mesto Washington D. C. i New York, štáty Nové Mexiko (v ňom mestá Albuquerque a Santa Fe), Kentucky (Louisville) a Ohio (Cleveland a Akron).

"Nerozlišujú medzi starostami a primátormi - všetci sú starostovia. A všetko sú mestá - aj dedinka s tromi obyvateľmi, aj New York so 16 miliónmi. V Amerike je osemtisíc miest menších ako desaťtisíc obyvateľov a každé mesto má starostu, šerifa a sudcu," opisuje R. Reštei. Starosta a mestská rada (namiesto zastupiteľstva) sú od seba nezávislí a na čele rady stojí ňou volený výkonný manažér. V USA je asi 85-tisíc samospráv.

V Akrone im predstavili priemyselný inkubátor, obdobu našich priemyselných parkov. "Samospráva vytvorí podmienky pre podnikateľov: servis, priestory, 50-percentné úľavy na prenájme, podnikateľ sa tam uchytí, po určitom čase z inkubátora odchádza a prichádza nový."

Na rozdiel od slovenského odvádzania daní štátnym orgánom, ktoré ich prerozdeľujú samospráve, v USA sú dane odvádzané samospráve a tá ich posúva štátnym a federálnym orgánom. "Školy sú oddelené od samosprávy, existujú nezávislé školské rady, ktorých členovia sú volení, rozhodujú o školách a občania im platia zvláštne dane."

Starosta nafotil v Amerike asi dvesto obrázkov a vo Washingtone D. C. stretol dve študentky zo Šace. "Ochutnal som írske pivo s príchuťou mandarinky a citrónu a zistil som, že v Amerike nevedia, čo sú to polievky."

V Albuquerque, kde žije 650-tisíc ľudí, ho prekvapili dopravné pomery. "Nepoznajú verejnú dopravu, majú asi desať taxíkov, každý vlastní auto a vodičské preukazy vydávajú od 16 rokov."

Páčilo sa mu v Olmsted Falls. "Na deväťtisíc obyvateľov majú 28 policajtov a na políciu, hasičov a samosprávu vynakladajú 70 percent rozpočtu. Hasiči majú v Amerike po 11. septembri vysoký kredit a keď si zmyslia, že si postavia novú zbrojnicu, ľudia si radšej sami dvihnú dane, len aby hasiči dostali, čo potrebujú."

Návšteva Slovenského inštitútu v Clevelande R. Rešteia sklamala. "Prijali nás dvaja Slováci, ktorí odišli asi po druhej svetovej vojne, a prvé, čím nás privítali, bolo: ´Čo vy na tom Slovensku robíte? Asi vás to budeme musieť naučiť.´ A na čelnej stene sa vynímali Tiso a Svätopluk, to sú podľa nich dvaja, ktorí sa najviac zaslúžili o rozvoj Slovenska. Podľa nich by sme sa tu mali spamätať a vytvoriť podmienky, aby dôchodcovia - Slováci, ktorí emigrovali, sem mohli prísť dožiť, lebo tam sú s tisícdolárovou penziou úbožiaci, ale na Slovensku by si s tisícdolárovým dôchodkom parádne žili..."

Na pamiatku si priniesol kartičky z hotelov, v ktorých býval: Holiday Inn, Crowne Plaza, Sheraton či Best Western.

Na margo americkej stravy hovorí: "Nečudujem sa, že Američania sú trochu natlstlí, raňajkujú medové, čokoládové chleby, samé sladké, alebo extrémne kombinácie ako makové buchty so zapečeným špenátom či ovocnú misu a k nej sladký rohlík. Obedy nie sú až také dôležité, lebo sú v práci, obedujú sendviče a hamburgery, ale na večeri si dajú záležať." Nechutilo mu vyprážané kurča v karameli ani bravčové rebierko potreté medom, ale trochu tam pribral.

Náklady na celý pobyt jedného člena delegácie odhaduje na asi 300-tisíc korún, všetko hradili Američania.

Keď leteli z Washingtonu D. C. na západ, ich let bol posledný, ktorý z letiska pustili pred hurikánom Isabel. "Také dramatické, ako hurikán prezentovali v televízii, to nebolo. Američania z toho robia šou, hneď na všetkých obchodoch vylepili: ´Blíži sa hurikán Isabel! Musíte sa vybaviť baterkou, čokoládou atď. na prežitie!´ Ľudí dostanú do tranzu a tí kupujú - je to biznis. A v skutočnosti spadlo len pár stromov, povodne na východnom Slovensku boli horšie."

Za rozlúčkovú večeru s Amerikou zaplatil 42 dolárov a kúpil si aj zimný kabát.

Ženy sa mu vôbec nepáčili. "Také nepekné ženy ako v Amerike som ešte nevidel ani v televízii. Až v New Yorku boli aj krajšie a blondíny, ale to museli byť buď Slovenky, Slovanky alebo Európanky. Napríklad v Kentucky boli ženy, ktoré by sa 95 percentám Slovákov nepáčili."

Pred návratom chcel kúpiť suvenír, ale... "Na americkej vlajke som v obchode našiel Made in China. Aj na soške Sochy slobody bolo zospodu Made in China. Tak som nekúpil."

Životnú úroveň približuje: "Hrubý ročný príjem 10-tisíc dolárov na jedného člena rodiny je na hranici žitia a bytia, čiže asi 22-tisíc na štvorčlennú rodinu s dvoma dospelými a dvoma deťmi. Napríklad zo 45-tisíc ide tretina na dane, tretina na školstvo a bývanie a tretina sa zvýši. Nezamestnanosť v niektorých oblastiach ako Kentucky a Nové Mexiko je 35 percent."

Nečakal, že časový posun ho tak vyčerpá. "Z Ameriky sme odlietali popoludní a po 8,5-hodinovom lete sme do Bratislavy prileteli opäť popoludní, čiže deň mal pre mňa vyše 30 hodín cítil som sa ako po 24-ke v U. S. Steele."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári