svete," hovorí Jarmila Lančová zo Štátneho fakultného zdravotného ústavu Slovenskej republiky.
"Očkovania, ktoré sa pravidelne povinne vykonávajú u nás, sú v súlade s očkovacím kalendárom krajín Európskej únie," tvrdí lekárka. Na Slovensku sa očkujú povinne deti do 15 rokov proti desiatim chorobám, pri všetkých sa zaočkovanosť pohybuje nad 95 percentami, pri niektorých, ako detská obrna, záškrt, ružienka či mumps až 98 percent. Všetky povinné vakcíny deťom a dospelým hradí štát, ministerstvo ich nakupuje priamo. Pracovníci v rizikových zamestnaniach majú očkovania hradené zo základného zdravotného poistenia.
Očkovanie je u nás povinné do 15 rokov, dovtedy pediatri deti sledujú, rodiny dostávajú poštou upozornenie. Po 15. roku si už musia ľudia sledovať termín očkovania sami, lekári ich nepredvolajú. Vtedy však ide väšinou o dobrovoľné očkovanie - proti chrípke, prípadne ak človek cestuje, mal by sa dať zaočkovať proti hepatitíde typu A a B. Jediným povinným je očkovanie proti tetanu, ktoré sa robí každých desať rokov. "Informujeme pacientov na výveskách v čakárni," povedala lekárka. Každého upozornia aj v ambulancii, keď sa termín protitetanového očkovania blíži. "Horšie je, že nemáme čím očkovať." Dnešní tínedžeri a bábätká už nemajú na ramene typickú značku po očkovaní. "Je to znak po očkovaní proti pravým kiahňam. Tie sa už celosvetovo podarilo vykoreniť, preto sa ani u nás už od osemdesiatych rokov proti nim neočkuje," hovorí doktorka Lančová.
Zaostávame predovšetkým v očkovaní proti chrípke. Pritom ľuďom nad 65 rokov hradí toto očkovanie štát, rovnako ako v krajinách únie. "Minulý rok vystúpil (proti očkovaniu proti chrípke) jeden kolega, ktorý je mimo odbornosti a zasiahol do procesu tak, že skoro 11-percentná očkovanosť v predchádzajúcom roku klesla na 3,5 percenta. Vo vyspelých susedných krajinách dosahuje 30 percent," povedala pre TASR epidemiologička Danica Maslenová.
Horšia situácia v očkovaní je v niektorých okresoch najmä na východnom Slovensku, ale aj v Trenčianskom a Banskobystrickom kraji. Ide predovšetkým o okresy s rómskym obyvateľstvom. V niektorých pediatrických obvodoch sa podarilo dosiahnuť iba 80-percentnú zaočkovanosť detí. "Príčinou je najmä to, že ani po opakovaných výzvach sa rómski rodičia s deťmi nedostavia na očkovanie, deti s rodinami často migrujú, alebo odmietajú očkovanie so zdôvodnením, že nemajú dosť peňazí na dopravu k lekárovi," hovorí doktorka Lančová.
Každý lekár sa snaží dosiahnuť čo najväčšiu zaočkovanosť, navštevuje teda rómske deti priamo v osade, alebo ich opakovane predvoláva či zaočkuje aj pri inej príležitosti, keď prídu do ambulancie.
Svetová zdravotnícka organizácia označuje 95-percentnú zaočkovanosť ako hranicu, ktorú by mala dosiahnuť každá krajina, pretože pri nej výrazne klesá chorobnosť. Na Slovensku túto hranicu nedosahujú okresy Spišská Nová Ves, Veľký Krtíš, Martin, Medzilaborce, Poltár, Vranov nad Topľou, Hlohovec, Košice-okolie, Trebišov, Svidník, Stropkov, Sabinov a Prešov.(haj, mar)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
